Obyčajný onko príbeh - života

   Zapálil som si cigaretu

   aj keď v chorobopisoch mi ju dávno zakázali

   len tak sediac na prútenných kreslách

   s nohami cez zábradlie

   štvrtého poschodia

   dokonca s pohárikom v ruke

   úplne by sa dalo povedať: " že vzorný pacient onkologického oddelenia" 

   rátal som minúty odbíjajúce -  s kuchynského kukučkového orloja

   dívajúc sa - na náhliace sa - nohy 

   slečny z prvého

   v rytme padajúcich bradaviek

   uväznených v činskom textile 

   a slnko znovú - aj napriek postchemoterapeutickým  bolestiam

   mojich vlasov a spotenej pokožke pod parochňou - svieti !

   Je ráno a ja ďakujem, za všetký tie bolestí

   za hnijúce telo

   a dokonca aj za tú slečnu z prvého 

   a za náznak jej bradaviek 

  lebo len vďaka ním viem, že ešte aspoň na chvíľu som !