Starý otec

 Starý otec

   Môj starý otec...

   Nemal rád, keď som sa zrkadlil v jeho mramore....

   Keď zistil, že som v jeho dielni - obledol.

   Iba iskričky v očiach dávali tušiť hravú vášeň, ktorú si niesol a chránil...

   (ako nočná obloha laserovú dúhu ohňostroju nad vertikálou mesta.)

       Utiekol som pred ním na strechu, po labilnom rebríku.

    Bál som sa ho.


Starý otec bol náruživý fajčiar.

V kuchyni, v rohu mal malý stolček, na ktorom si šúľal cigarety.

Smrť starého otca sa udiala približne takto:

...bol mrazivý január 1978. Starý otec do záverečnej pil v miestnej krčne,
prezývanej Mucháreň, asi kilometer od jeho domu.
  

   Kumpáni ho opustili na rohu pri mäsiaroch, odtiaľ sa tackal už sám.


   Po dvadsiatich metroch spadol na klzkej ceste a rozbil si nos.

Na bielom snehu zanechával krvavé kvapky.
  
   Omámenou hlavou mu preblysla spomienka na ranné detstvo, na rodnú dedinu pri Budapešti, na matku, ako mu dávala piť pivo miesto mlieka. Na otca si nespomína, lebo umrel, keď mal dva roky na fronte.
  Pri stĺpe trochu postál a na um mu zišlo jeho päť detí, z ktorých tri sa rozviedli, jedno umrelo a to posledné sa mu vyhýbalo. Spomenul si na radosť svojho syna, keď mu kúpil vzduchovku.
   Nakoniec prišiel ku svojmu domu a otvoril kovovú bráničku.
   Nešiel do domu, ale nasmeroval si to do pivnice, kde mal v sudoch víno.
   Na dvore zakopol o mramorový náhrobný kameň, do ktorého sekal cez deň písmo.
   Otvoril šopu a podišiel ku dverám od pivnice.
   Náradie na sekanie bolo pekne poukladané na ponku, zbežne ho skontroloval a otvoril dvere do pivnice.
   Matne tápal po zapínači svetla, ale nemohol ho nájsť. Spravil ešte jeden krok dopredu a bezvládne sa zrútil dolu kamenným schodiskom. Rozbil si hlavu o schod, zamdlel a do rána zamrzol.
   Pochovali ho na petržalskom cintoríne, do hrobu, kde ho už čakala jeho nebohá dcéra Martuška.
  Na pohreb prišiel aj jeho najmladší syn, s ktorým sa nevidel niekoľko rokov hoci bývali v tom istom meste.
  Prišla aj rodina z Maďarska.
  Úplne som sa stratil, v tom zástupe na cintoríne, mal som trinásť rokov a strašne som sa hanbil, že tam stretnem otca, ktorého som nevidel...cca  5 rokov.