Ponožky

            Lenka sedela na kraji postele a už hodnú chvíľu sledovala, ako rozkošne sa mu nadvihuje bruško, keď dýcha. A keďže na sebe nemal takmer nič, ten pohľad bol vyslovene úžasný.

            Samozrejme, úplne nahý nie je, to by predsa ani nebol on. Obe chodidlá mu natesno zvierali nizučké ponožky. A práve ponožkami sa to aj celé začalo.

            Zaklopala, otvoril a bolo to jasné. Do tváre sa mu Lenka ešte ani poriadne nepozrela, ale človek, čo svoje nohy doma rozmaznáva v teplučkých, mäkučkých, hebučkých ponožkách, žiadne skúmavé pohľady ani nepotrebuje. Toto musí byť anjel!

            Pripravenými frázami sa slušne predstavila, podali si ruky a vošla do bytu. Len čo si v obývačke posadali, hollywoodsky sa na ňu usmial a povedal jej, nech ho oslovuje Mike, proste - Mike. Nový lektor angličtiny sa jej začínal mimoriadne páčiť.

            Mimochodom, Mike je Američan. Dosť podstatná informácia. Keď si mala nájsť doučko a rodičia jej nechali viac-menej voľnú ruku, práve tento fakt u nej výrazne zavážil. Za native speakera si, pochopiteľne, musela trošku priplatiť, ale to pre Lenkiných rodičov nemohol byť problém. Dcérkinej angličtine sa blýskalo na lepšie časy.

              Naliali si džúsu a pustili sa do toho. Najprv jej rozprával niečo o sebe, o svojich záľubách a keď videl, čo sa jej páči najviac - predovšetkým o Amerike. Veľa mu síce nerozumela, to si povedzme na rovinu, ale jeho prízvuk bol úžasný. A jeho ponožky, tie nemali chybu.

            Oči, že vraj studňa do duše. Pch! Trt makový! Ponožky! Ponožky ti toho o dotyčnom povedia najviac; toto ju naučila už starká. Darmo budeš niekomu čumieť do ksichtu, keď ani nevieš, čo má na nohách. Ponožky čisté, ponožky špinavé. Ponožky nové, ponožky zodraté. Ponožky vysoké, možno až do poly lýtok, ponožky nizučké, končiace kdesi pod členkom. Ak chceš niekoho spoznať, najprv sa pozri, čo to tam dolu má.

            Po pár minútach s Mikeom sa to už nedalo vydržať. Musela sa ospravedlniť a odcupkala do kúpeľne. Nafŕkala si na tvár studenú vodu, pozrela sa do zrkadla a chvíľu uvažovala. Vľavo? Nie, vpravo. Nakoniec si vlasy prehodila cez ľavé rameno, blúzku si porozopínala takmer po pupok a pred zrkadlom bleskovo nacvičila niekoľko úsmevov. 

            Keď sa na jeho spiace telo konečne vynadívala, vstala a navliekala si biele bavlnené ponožky. Ak je aj v iných veciach úplný bordel, v ponožkách musí byť poriadok. V hebučkých ružových spí, v bielych bavlnených sa pohybuje doma, tie neobopínajú nohu tak tesne, a nech ide kamkoľvek inam, vždy si vyberie podľa farby nohavíc alebo sukne. Áno, ponožky - čiže „fusakle", ako by povedala Lenkina starká - patria aj k sukni. Výnimku má len voda, opaľovanie a milovanie s Mikeom.

            Ozaj, Mike. Ten to s ponožkami naozaj vie. „Poriadny chlap má mať poriadne fusakle," preblesol jej hlavou čísi citát. A pravdou je, že Mikea bez ponožiek ešte nevidela. Sandále, spánok, sex. Tri „S" kedy mnoho ľudí zlyháva. Mike je však poriadnym chlapom za každých okolností.

            A okrem toho, že je poriadny chlap, jej sľúbil, že ju vezme do Ameriky. Áno, Lenka bude herečka. Alebo speváčka. Pravdupovediac, na profesii až tak nezáleží. Dôležité je, že keď bude mať osemnásť, čo tu bude už o pár mesiacov, Mike ju tam so sebou zoberie. „Áno, áno, kúpime si tam pekný dom. Kde? V Kalifornii? Dobre, pôjdeme do Kalifornie," pritúlil si ju zakaždým, keď mu jeho sľub pripomenula.

            Po chvíli vstala a tichučko prešla do kuchyne, čosi vypila a hodila pohľad na hodiny - 6:25. Do konca konverzácii jej zostáva ešte viac než pol hodina. Keby, chudáčik, zakaždým po úvode hodín nezaspal, mohli by sa ešte dobrú pol hoďku o niečom zhovárať.  Ktovie či víza bude potre...

            „Do riti," vbehol z ničoho nič do kuchyne.

            Nech si jeho zvolanie preložila takto alebo akokoľvek podobne, začiatok konverzácie v tak veľkolepom štýle nečakala. Sladko sa usmiala a počkala, kým jej vysvetlí, o čo ide.

            „Musím letieť, Lenka. O šiestej som už mal byť... do riti!"

            Vstala, že si ho ešte trošku pomazná, ale on sa jej vytrhol a rýchlo na seba navliekal handry. To tričko mu kúpila na narodky.

            „Lenka?"

            „Hm?"

            „Nemáš požičať? Zase som zabudol, musím si ísť už nejaký keš vybrať... Potom ti vrátim aj z minula."

            Mlčky vylovila čosi z kabelky a strčila mu to do bundy. Chvíľu nechal peniaze v bunde, ale nie, bunda je zlý nápad, tá sa dá niekde ľahko stratiť. Bankovky preložil do nohavíc. O tie by prísť nemal, až také divoké to tam snáď nebude.

            Letmo sa o ňu optrel ústami a vyletel z bytu.

            Ticho.

            V Mikeovom byte je prvýkrát sama.

            To ticho ju potichu strašilo.

            Vrátila sa do spálne, že si ešte na chvíľu poleží a o minútku pôjde. Zvalila sa krížom cez posteľ a už aj sa prevaľovala na bok. Na čo to ľahla? Aha - mobil. V tom chvate si ho musel zabudnúť v posteli.

            Vzala ho do ruky a displej jej veselo zasvietil do tváre. Prijaté správy. Posledná dnes, 6:25. Otvoriť: „Miso kde si cakame ta u zdena od siestej mas uz kese?"

            Správa písaná po slovensky.

*  *  *

            Dobre, dobre, fajn. Klamal. Je to hajzel. Je sviňa.

            Keď si ho Lenka doma prvý raz poriadne preklepla, nebolo ďalej o čom. Nie Mike, Mišo. Nie Amerika, Revúca. Sviňa!

            V utorok sa však na konverzácie predsa len vybrala. Išla tam presne tak ako vždy, teda až s maličkým rozdielom: teraz mu buď napľuje do ksichtu alebo ho kopne do gulí. Kým sa k nemu dostala, rozhodla sa, že spraví oboje.

            „Dobre, klamal som, vyhrala si! A čo teraz? Mám sa postaviť na hlavu? A aby si vedela - bol som tam. Na farme som robil negra, sedem rokov som tam bol. Ja vlastne... vlastne aj som Mike," kajal sa.

            Čakala to trošku inak. Čakala, že si kľakne, že sa rozplače, bude ju prosiť o odpustenie a ona sa na ňom bude môcť vyzúriť. Očividne to však trošičku otočil. Plán fľus ani plán gule nebol aktuálny.

            „Takže ma tam nevezmeš... Klamal si."

            Pozeral na to dievča a seriózne rozmýšľal, či niekto naozaj môže byť až takto naivný alebo je to skrytá kamera. Začínalo mu nebezpečne dunieť v hlave. Chvíľu naprázdno mykal ústami a potom to spustil: „A čo myslíš, čo tam budeš, há? Utierať rite starcom môžeš ísť aj do Rakúska. A áno, áno, kariérny postup má slečna zabezpečený. Po roku môžeš aj meniť plienky!"

            Mlčky stála a trhala bradou. Sliny? Gule? Alebo facka? Nie.

            Otočila sa mu chrbtom a mačkala z očí slzy.

            „Si nechutný."

*  *  *

            Trvalo to niekoľko dní. Konverzačné prázdniny. Lebo ju klamal. A podvádzal. A veľmi veľa si vymýšľal. No zakaždým, keď namiesto konverzácii tvrdla doma a pred rodičmi musela predstierať, že teraz je toho do školy fakt veľa, myslela na toho sviniara.

            Možno si druhú šancu predsa len zaslúži. Miško je totiž napriek všetkému poriadny chlap.

            Po krátkych prázdninách bola opäť pripravená vyzuť si u neho ponožky. Pravdupovediac, trošku ho vtedy zaskočila, návrat peňaženky po troch dňoch nečakal ani vo sne. Dokonca ho prekvapila až tak, že keď jej otvoril, rozlial polku piva a musel si vyzliecť nielen gate ale aj ponožky.

            Chvíľu plakala, musel ju nachvíľu objať a potom si ponožky konečne vyzula.

            Bolo to divoké, zaspali obaja.

            Prebrala sa a bolo už takmer sedem. Vyskočila z postele, za šera hľadala rifle a v tom - bum. Šok! Miškove nohy bez ponožiek. Paplón zvalený na zemi.

            Potichu sa priplazila ku koncu jeho končatín, takmer do nich vrazila nosom a bolo to jasné. A nechutné. V tomto kontexte sa to možno nehodí, ale pred očami to mala čierne na bielom.

            Na oboch chodidlách mu chýbal malíček.

            Ten človek si navliekal ponožky z čistej hanby. On klamal. On svoje ponožky dokonca ani nemusel mať rád... Michal rozhodne nie je poriadny chlap!

            Zhnusene si presadla na kraj lôžka a ešte chvíľu na neho zízala.

            Lenka sedí na okraji postele a už hodnú chvíľu sleduje, ako nechutne sa mu bachor nadvihuje, keď chrápe. A keďže na sebe nemá takmer nič, ten pohľad je vyslovene odporný.