O neposlušnom jabĺčku
http://citanie.madness.sk/view-34713.php
Nebolo to ďaleko,
ale ani blízko,
práve tam,
kde sa v čarovnú prírodu
meni betónové sídlisko.
Uprostred záhrady stál strom,
na ňom celé leto
bračekovia rástli,
až zo zelenej do červenej
krásy povyrastli.
Nastal čas zberu.
Maľované jabĺčka
vrhajú sa v náruč,
z lístia, z trávy,
gúľajú sa sem i tam
-júj, ale ich to baví.
Všetky sú už na zemi,
či v prútenom košíčku,
všetky, až na jedno
to najrumennejšie,
čo najbližšie je k slniečku.
Poď že sa bráško s nami hrať
poď že nový svet pregúľať.
Vari nechceš nové ráno
v tmavej noci dočkať samo?
Darmo ho prosia
darmo doňho hústia
jeho rúčky rodné drievko
veru neopustia.
Už aj vetrík Petrík
má ho plné zuby
mocne fúkne do čarovnej trúby,
až sa trasie celý strom,
posledné lístočky sa na zem spustia,
len jabĺčko nie a nie
z vetríkom statočne bojuje.
Pochopili všetci okolo,
že takéto jabĺčko tu ešte nebolo.
Aj slniečko má ho dosť
a z miláčika zrazu nezvaný je hosť,
za šedý mráčik schová unavené údy
i červená roztopašnosť zbadá,
ej veru, zle je, zrada.
Tma sa šíri
piesň hrôzy zaspieva
a jabĺčku nielen zimou
srdiečko sa rozchvieva.
Darmo kričí,
darmo plače
nepočuje ho tu nik,
iba mesičik Oto
tíško sa mu smeje,
tak ti treba nezbedník.
Všetkým si sa smialo
pýchou v srdci hrialo,
keď deň sa nocou zhasol
zostalo si samo.
Óh" - ako dobre
mojím bratom v košíčku
ležia si v teple slamy
a spievajú pesničku.
Sľubujem ti čierná pani,
čo tmu vôkol rozsievaš,
ak ma necháš na pokoji
- a to ti prisahám!
, len čo ráno
na rozlúčku slniečko pobozkám
za nimi sa pogúľam.