cintorín cigariet

Už nikdy ma neprestane bolieť hlava.

 boje s veternými mlynmi ako súčasť života 

ako trosečník medzi troskami v tom bordeli medzi stenami preplnenými sebou samým, vždy ráno,

keď mám chuť kričak a nieje kam

kďe alebo komu

a koža je mi pri úzka 

alebo niekedy v strede dňa na námestí len tak sledovať okoloidúcich a vidieť ich túžby a vietor ako im šlahá

do rytmu chôdze v skrytých otázkach čo kto vlastne chcel a čo tu robí, pričom ani jeden z nich nedokáže zastaviť ružové grepfruity valiace sa do regálov v kauflande, možno aj v protismere smeru košíkov pri dáme v kožuchu so sáčkom v ruke, na vianoce a v lete u uja zmrzlinára...alebo ako to kvitne na jeseň v susedovej záhrade a

ako sa všeci otáčajú za vôňov pralesa (nielen pri splachovaní) 

a potom príde streda,

 25 ročný chalan si nasadí o pol ôsmej ráno štuple do uší, pracovné rukavice a stlačí gombík obrovského skartovača na zvyšný papier s číslami štatistyky, vytrhnutými stranami z diplomovej práce, škatule od mlieka vo východnej časti Ekuádoru a možno už po dvoch dnoch práce prestal sledovať všetky tie informácie na výrobu toaletného papiera.

 a možno svet netreba prežúvať

stačí ho spolknúť

zobudiť sa

odkusnúť si necht a do stien znova zakričať: ,,Miluj ludí  a oni ťa zato ukrižujú!,,

možno sa tentoraz 

sezam otvorí 

a ja z kože vyletím