Cemixáčik: kapitola 1. - VELÍN

                     „Uf! -to zas bude deň" -povzdychol si ujo Jano pri

pohľade na množstvo objednávok na stole. Ťažkopádne ľapol na

rozheganú kancelársku stoličku. Modrými očami pohladil plochu

obrazovky monitora. Bacuľatou rukou uchopil myš. Nie,nebojte sa

nie na živú, ale takú plastovú, počítačovú.

                                                                 Klik sem, klik tam.

„Tak! -a už to beží" započúval sa do dobre známej piesne strojov.

Na okrúhlej tvári mu poihrával úsmev.V očiach sa ligotali iskričky

spokojnosti.

                  Dlhý čas sa nedialo nič nezvyčajné. Všetko klapalo,

ako super švajčiarske hodinky. Na polici ležalo staré rádio. Jeho

žalostný vzhľad napovedal, že nevydá ani hláska. Opak. Krásne

hralo. Na ďalších policiach jednej zo skríň polihovali celé kopčiská

vecí. Zošity, papiere, zakladače, zošívačka, dierkovačka, ceruzky

a perá rôzných farieb. Všetulinko, čo patrí do pravej kancelárie. Aj

otvárací nožík tam bol, aj nožnice a celá armáda skrutkovačov.

        Zatvorené dvierka druhej skrine ukrývali drobné súčiastky,

pracovný plášť modrej farby, handričky, zväzky drôtikov a spreje,

nie pre sprejerov frajerov, ale pre uja údržbára. Boli farebné ,malé

i veľké naplnené olejmi, lepidlami a inými tekutinami.

       Čo však nechýbalo nikde bolo obrovské množstvo prachu.

Všade, úplne všade sa tiahli drobné zrnká tej nosu nepríjemnej

galiby. Na stole, na klávesnici aj na okenných parapetách. Ešte aj

červený hasiací prístroj sa hrdil tou ohavnou čapicou.

             Steny neboli biele ,ale šedé a dve okná číre ,ale matné.

          Takto akosy vyzera pracovňa uja Jana. Celkom obyčajná

miestnosť s veľkým stolom, dvoma žltými skriňami, počítačom a

troma stoličkami, z ktorých jedna sa pýšila kolieskami. ,, Okná?  Na

tie som nezabudol. " Jedno s výhľadom na dvor s brušiskami hnedého piesku,

druhé ponúkalo úžasný svet výrobných mašiniek.

                                         Nuda? Nie práca uja Jana vvôbec nie

nie je nudná, iba jednotvárna. Stále to isté, dookola. Nakoniec taká

je každá práca vo výrobnom priemysle.

         ,, Čo?

            Dobrodružstvá?

   Ale áno dajú sa tu zažiť aj

dobrodružstvá, ale o tých vám porozprávam nabudúce... "