dennik a/

Wimbledon park, kôň mi preletel popri tele,

mojom útlom tele, do riti skoro ma zabil.

O polnoci

po prechádzke parkom

hulákaš pod mojím oknom

svojím nadmerným egom sa snažíš dokázať

si veľkosť svojho nadmerného ega.

Rok 2008 už si nepamätám presný deň,

bol to skurvený deň,

v heydukovej skurvenej nemocnici

s personálom, so „strakom", s teplým ošetrovateľom

celá tá atmosféra tam.. je skurvená

nepoznám ju, ani seba

„skurvená choroba",

nespala som od roku 2008,

nevadí aspoň si neprespím ¾ života ako bežný občan,

môj kolega, kolegyňa, všetci...

No a od toho roku píšem klišé a patetické básne,

teda už nepíšem, radšej robím iné patetickejšie

a zmysluplnejšie veci