Hlinené ihly

Vonia mi chvíľa posadnutosti

tebou a snami, že raz budeme.

Dotýkam sa chodidiel zeme

a pán S na oblohe hovorí

že zase prešlo ročné čakanie.

Zimomriavky v žalúdku už zmizli,

a ja tak dúfam že prídeš a povieš..

povieš že?

Ani neviem, len v sebe dusím hlavolam

slov a hádanky.

Tých takých skrytých a plných hliny..

Pichá to pekne do dlaní...

A my to... 

Hráme

len

ihlami

na

apríl..