Honšu, Šikoku, Kjušu - Hokaidó

Spisovateľ/ka: Johann Wolfgang Mária Amadovič | Vložené dňa: 15. marca 2011
http://citanie.madness.sk/view-34916.php

A dvetísicdevaťstodevedesiat skoro šesť

rozlohou podstatne menších

a predsa jedna skupina

kde slnko sprvu

pozemskú zem z rána zrie.

Malebná to - žiaľ už len bola - krajina.

Tak nech jej česť,

čo sa padlým k hrobu - dáva

s prosbou prostou v duši

nech sťa Lazár

a či bájny Fénix

z popola sa znovu vzkriesi

čo zasiahol ju nečakane

koncom týždňa - duplikátne.

A mŕtvým - tým len pokoj

nech je daný !

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

2 body

slovník ako z roku 1877...

Tomas Ilecko

16. marca 2011 20:23:09

odporúčam

To, čo sa v "Zemi vychádzajúceho slnka" v posledných dňoch deje, to sú priam apokaliptické rozmery a je logické, že sa osud tejto krajiny a jej obyvateľov, priam bytostne dotýka snáď každého človeka na svete. Veľmi kladne preto hodnotím tvoj úmysel, ale po literárnej stránke ti žiaľ tento text veľmi nevyšiel. Možno by si viac povedal v náznakoch, lebo už názvom si dosť predznamenal a nemusel si sa držať bôľu myšlienky priam školometsky. Ale vo vnútri seba sa k tebe /a miliónom vo svete/ úprimne pridávam! A vieš čo - na! /snáď sa neurazíš/ a ľudia sa možno aspoň pristavia a zamyslia.

Miroslav Kapusta

16. marca 2011 17:40:15