V pivnici

Bol som v jednej pivnici, keďže bola otvorená, začal som sa v nej prehrabávať. - Tak som tam našiel, okrem iného, aj jeden zošit s čiernym obalom, v ktorom boli vtipy a nakreslené postavičky ako polmesiačik, ktoré mali všetky hore jednou čiarou vytvorené širáčiky... Boli tam ešte aj vystrihnuté, nalepené obrázky. Zdalo sa mi to prekvapujúco cenné, tak som to akože zobral...

Lenže: našiel som po veľmi dlhých rokoch tohto človeka, ktorého bol tento Zošit s čiernym obalom. Muž bol už dosť starý, ale pamätal si naň - krútiac svojou šedivou hlavou. Ja som ho začal vydierať, chcel som od neho vymámiť nejaké peniaze: - „Nakoľko si ceníte tento zošit?" - spýtal som sa ho. On, keďže to bol múdry človek, vedel, že keď povie: „Málo", - ja ten zošit zničím... A keby povedal : „Veľa", - ja by som si vypýtal toľko, koľko mi on nemôže dať. Takto mi odpovedal: - „Zošit má veľkú hodnotu a preto chcem, aby si si ho nechal. Dávam ti ho ako dar". Bol som z neho asi zošokovaný, pretože som ten zošit nechal na jeho stole a odišiel som ani neviem ako, vidiac pred sebou len ten čierny obal, akoby nič viac v ňom nebolo...

Tento príbeh je síce od polovice vymyslený, ale nedá sa mi naň zabudnúť. Pretože ma  sprevádza týmto životom, že asi som chcel dosiahnuť aj ja nejaké umenie čohosi, čo som vtedy vôbec netušil...