Panikár

„Vy sa nechcete zaradiť do spoločnosti, však je to tak?" opýtal sa ma cvokmajster.
Zhlboka som sa nadýchol a po pár sekundách som odpovedal: „Rád by som sa niekam zaradil, no doteraz som žil akoby na okraji diania. Bol som akýmsi polofeťákom, ktorý napriek svojim úletom z reality, nestratil kontakt s tým, čo sa okolo neho deje. Sledoval som a sledujem dianie vo svete a v tomto polohnilom štáte, ale neviem, či sa mi chce stať sa jeho súčasťou."
„Myslíte si, že keď sa niekam zaradíte, otupiete aj vy sám?"
„Myslím, že áno. Keď nastúpim do toho kolotoča, viem, že by som sa tam udusil. Myšlienky o originalite, nenapodobiteľnosti a jedinečnosti každej ľudskej bytosti by sa stali bezvýznamným klišé bez akejkoľvek váhy. Neviem si totiž sám seba predstaviť v slušivom módnom obleku, snažiac sa niekomu predať tú najvýhodnejšiu poistku všetkých čias, vodný filter, ktorý premení vodu na destilovanú mŕtvolu v podobe čistého H2O, ktorej pitie mi zaručí omladnutie buniek a vyhladenie pokožky alebo vitamínové doplnky, ktoré liečia všetko, od hypertenzie až po rakovinu. Neviem si sám seba predstaviť ako otroka nejakej nadnárodnej spoločnosti, ktorá mi za upísanie vlastnej duše poskytne firemné sako, firemné nohavice, firemné tričko, firemné ponožky, firemnú šiltovku, firemný poukaz na zľavu v saune, firemný byt, firemné auto, firemnú kľúčenku, po tzv. školeniach aj firemný mozog, firemný zápisník, firemné pero, firemný mobil, firemnú radosť zo športových víkendov s mojimi firemnými kolegami, firemnú vianočnú odmenu, vo firme si nájdem aj firemnú ženu, s ktorou budeme doma riešiť firemné záležitosti, budeme mať spoločné firemné dieťa, ktoré budeme po kúpeli utierať do firemných uterákov a kolegovia z firmy nám preň kúpia ako darček aj postieľku, v ktorej bude paplón s firemným logom a namiesto hrkálky mu bude nad hlavou visieť nafukovací firemný panák. Neviem si sám seba predstaviť ani ako učiteľa na akademickej pôde, ktorý hundre nad svojim posraným platom, ktorého bude vedenie tlačiť do písania nezmyselných prác len preto, aby mali medzi sebou čerstvého docenta, ktorý svojou príkladnou aktivitou prispieva k vyššej úrovni vzdelávacej inštitúcie, ktorý ale svojím umom a energiou mrhá na všetky strany namiesto toho, aby sa venoval študentom a nútil k prebudeniu ich mozgové bunky a aby v nich prebúdzal kreativitu a priviedol ich k znovuobjaveniu ich zdravého rozumu a úsudku..."
Doktorko počúval bez jediného slova. Bolo na ňom vidno, že v mysli hľadá nejakú naučenú vetu, ktorou by odborne zareagoval. Chvíľu ticho sedel, pozeral mi do očí, medzi obočím sa mu objavila vráska.
„Vy presne viete, čo nechcete. Viete vy vôbec, čo chcete? Máte nejakú predstavu?"
„Nemám. Myslíte si, že by som mal mať nejaký plán..? Mal som niekedy plán, ale zo dňa na deň mi stroskotal. Chcel som študovať a cestovať. Nič zložité. Pozrite, ako sa to zrútilo. Bojím sa robiť si plány. Bojím sa mať všetko pod kontrolou."
Zarazil sa. Zasa chvíľku mlčal a zasa hľadal nejaký spôsob, ako zareagovať: „Vy nechcete mať svoj život pod kontrolou?"
„Ako sa dá mať vlastný život pod kontrolou? Veď to je nemožné, prosím vás?" opýtal som sa so zvýšeným hlasom. „Každú sekundu sa všetko mení. To, čo bolo pred chvíľou, už neexistuje. Situácia sa mení každým momentom nášho života. Nedá sa uchopiť ako obraz na fotografii. Ako sa dá žiť nehybne ako fotka? Byť zaseknutý v priestore a čase musí byť veľmi skľučujúce. Nevnímať, ako sa všetko mení, ako sa zmráka a vyjasňuje v duši, ako prichádzajú a odchádzajú blahodárne myšlienky, ako sa každé ráno stáva zázrak v podobe novej možnosti začať vnímať svet a život bez zakaleného pohľadu. Z tej nestálosti pramení životodárna energia. Prameň, ktorým nás živí Stvoriteľ. On sám je tým prameňom, stále sa meniacim, nekonečným prúdom čerstvej, živej vody, ktorú nám v každej sekunde času, ktorý žijeme v tele, ponúka. Aj napriek tomu, že ju veľakrát tak vehementne odmietame, nás ponúka stále. Nedá si pokoj a pozýva nás, aby nám zjavil jej chuť a vôňu. S detskou radosťou nás nabáda k tomu, aby sme sa konečne napili a čuduje sa, prečo tak neurobíme. Zarmucujeme Ho našou nevšímavosťou k takejto veľkolepej ponuke. Myslím, že keď ju prijmeme, naučíme sa životu, ktorý sa hýbe, mení a zbavíme sa strachu. Je to práve strach, čo nás privádza k strnulosti a k životu vo fotke. Vedie k nepružnosti a nakoniec k letargii."