najvernejší odraz

Myslela som si, že už nič lepšie asi nenapíšeš....teraz si ma utvrdil v tom, že si stále lepší a lepší:))  

Čo povedať. Okrem jedného "ďakujem!" radšej pomlčím. No vedz, že som skutočne rád.  

Pekné vyjadrenie, veľmi sa mi páči apropooo-čo znamená ten potravinový reťazec... čo robí hlavný kontrolór webu ??? :))))  

Ďakujem. No iba zatiaľ tuším, že je to nejaký spolužiak... Inak si to neviem vysvetliť.  

super  

dik!  

Zuzanka Hraškovie [23] Zuzanka Hraškuľča: púpavka, žubrienka. Ubije mater ju: zaplače, postenká, v kútik sa utúliac, metla kde, u dverí; zodvihne z úchytku posúcha úlomček, upadlý materi: zúbky naň vycerí… Zabudne na bitku. Mať však je macocha. „Kdes’ bolo, fagane?“ „Vonku… len… na ceste.“ „A nohy zbabrané po členky prečo, há!?…“ „Troška len — u päty… Jarček hneď uloví…“ „Ja tebe! vlačeň… na!“[24] Scupkali buchnáty: geglo až v chúďati. „Joj!… Poviem ňaňovi —“ S povykom bežalo k otcovi. V stodole vial nové žitočko; kúdol hnal na pole — „Ňaníčko! ňaň…“ „Čo je? Čo vrieskaš?…“ „Ubila mam’ ma… Tu bôľ, joj i…“ „Ťapla ak —“ „Bacla, ver’! V chrbátik, do tyla…“ „Iste si šantila; čuš!… To sa zahojí.“ Mať však len macocha. „Kdes’ bolo, šklbane?“ „Na dvore…“ „A laby do kolien sfafrané?…“ „Nebite! Jurík náš v mláčku ma sotil, ten — Odbehnem k vodičke…“ „Pačrev! prv však ťa ja…“ Kam čiahla: ogrgeň — „Rata!… Váš Jurík: preň… Joj — poviem totčičke —“ Frčí k tej — Konope drvila na cieni, „Totčička! kde ste?…“ „Hou! — Tys’, kvet môj milený? sirôtka… Kto ti čo?“ „Bila…“ „Kto? mať, šak?… Sem — Fľaky až tielkom, ľaď!… Vlčica macocha!… Otec? nu, tetrov, viem — Hrom!… Len sa otrasiem, pôjdem jej nakydať!…“ Mať však vždy macocha. „Kdes’ bolo, lagane?“ „Pod stenou iba, hej…“ „A čungy zbrýzgané i vigan?…“ „Zafŕklo spod koča — Jurík, šak? — prez jarok k lavičke…“ „Bodajs’!…“ ho za vlásky z nôh strhla, vliekla tak — Krvičky za ním šľak… „Joj!… Poviem — mamičke…“ Fikajúc, prihnalo na cmiter. U hrobu pokľaklo — Bolestnú zodvihlo žalobu: „Mamičko, nespite! vstaňte! Veď po svite… Chráňte si Zuzičku; macocha… zas ju… až zranila, pozrite! Boľká, špie — dúchnite… Ochlaďte hlavičku — Priviňte! pohlaďte: skorej mi zacelie — Nedajte biť viac!… No, rušajte z postele! Aj domkov, s vami len… Či ma už nerada?…“ Však býlím jasenný vetrík len pohýbal; mlk — smrti záhada: kams’ v ňu tiež zapadá — Zosnulo v trápení. Podvečer, tuliti![25] ulicha,[26] víchrenie — Strhlo sa, skríklo — brnk! vtáča jak splašené pod strechu… Ručajom hučí to popred dom: rev, vresk, jak: brud zas… prút!… „Jaj, umyť nožičky!…“ Nahlo sa, črplo: vtom závrat — či poklzkom, čľup!… Vzal ho besný prúd. Zaránky našli ho nad mlynom v úpuste: krylo ho rakytie, jelšiny prehusté. Priniesli, na stole vystreli — Ľudu zbeh; zvzdychali ženičky — Živôtik vypätý, tváričkou samý špľah, zmodralý… len ni sneh, tak biele nožičky. „Starý, hej? Jano, spíš?… Jarok zas hučať čuť — Musíš ho odraziť! Zajtra už… nezabuď!“ A tma či mesiac vše — do perín vrytá bár, zaspať len nemôže: do očí blýska jej tých bielych nožiek pár, do duše dvojný žiar… „Schovaj ich, och, Bože!…“ [23] (SP 1900, str. 449 — 450.) Do tlačeného textu SP si Hviezdoslav vpísal tieto opravy: mam-ma — mam’ma; rev, vresk jak — brud zas… prút. Na koniec básne na dolnom okraji tlačeného textu SP, str. 450, si autor z rukopisu odpísal ostatných päť veršov. O dvoch opravách (boľastnú — bolestnú, aj — i) sa nedá zistiť, či sú autorove. 28, 22: boľastnú, bolestnú — bolestnú; 29, 1: býlim — býlím; 29, 10: závrať — závrat; 29, 12: za ránky — zaránky. [24] vlačeň — kto sa jednostaj vláči, túla; roztúlaný [25] tuliti — zrazu [26] ulicha — lejak Read more: http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:g6kXpV_tLtUJ:zlatyfond.sme.sk/dielo/1171/Orszagh-Hviezdoslav_Kratsia-epika-zo-zivota-dedinskeho-ludu/6+zuznak+hra%C5%A1kovie+zlatzy+fond&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk#ixzz1HylxD9hN  

Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči Medzi klenotmi slovenskej literatúry v Zlatom fonde sa objavila zvláštna perla – kuchárska kniha. Poučí nás o varení a stolovaní, pripomenie slovník našich prastarých mám (ťapša, koch, geršňa a pod.), predstaví recepty exotické alebo až nereálne (jedlá z čvíkot, prepelíc, žiab či kamzíka), učí nás aj šetriť (napr. využiť starší chlieb a pečivo). Nájdeme tam jedlá, ktoré sa varia dodnes a aj dávno zabudnuté. Pobavte a inšpirujte sa. Read more: http://zlatyfond.sme.sk/#ixzz1HylVfGq8  

Desatoro čitateľom Ferko Urbánek mal pred sto rokmi asi podobnú skúsenosť ako my, keď si požičiavame z knižnice potrhané a počmárané knihy. Preto sa často v knihách z jeho tlačiarne stretávame s Desatorom čitateľa. Venujte knihám takú pozornosť, ako si zaslúžia! Read more: http://zlatyfond.sme.sk/#ixzz1HylQERYf  

Mizerere v pôste (Ž 51) Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti Tebe, proti Tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v Tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde. Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať. Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý, umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. Odvráť svoju tvár od mojich hriechov a zotri všetky moje viny. Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. Navráť mi radosť z Tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty. Poučím blúdiacich o Tvojich cestách a hriešnici sa k Tebe obrátia. Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia a môj jazyk zajasá nad Tvojou spravodlivosťou. Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať Tvoju slávu. Veď Ty nemáš záľubu v obete, ani žertvu neprijmeš odo mňa. Obetou Bohu milou je duch skrúšený. Bože, Ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, vybuduj múry Jeruzalema. Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy, potom položia na Tvoj oltár obetné zvieratá. Bože, ktorý sa vždy zmilúvaš a odpúšťaš, vyslyš našu pokornú prosbu, aby nás i všetkých Tvojich služobníkov, ktorých tlačia putá hriechov, rozviazalo odpustenie Tvojej dobrotivosti. Prosíme Ťa, Pane, vyslyš prosby pokorných a tým, čo Ťa chvália, odpusť hriechy, aby sme od Teba mohli prijať odpustenie a pokoj. Pane, láskavo nám preukáž svoje nesmierne milosrdenstvo. Zbav nás všetkých hriechov a osloboď nás od zaslúžených trestov. Prosíme Ťa, Pane, predchádzaj naše skutky svojím vnuknutím a sprevádzaj ich svojou pomocou, aby sme všetky modlitby a skutky vždy začínali aj končili s Tebou. Všemohúci a večný Bože, Ty panuješ nad živými a mŕtvymi a zmilúvaš sa nad všetkými, o ktorých vieš, že budú vierou i skutkami Tvoji. Pokorne Ťa prosíme, aby tí, za ktorých Ťa chceme prosiť a ktorí alebo ešte žijú na tomto svete, alebo sa už odobrali na druhý svet, na príhovor všetkých Tvojich svätých z Tvojej milostivej dobrotivosti dosiahli odpustenie všetkých svojich hriechov. Skrze nášho Pána, Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým, po všetky veky vekov. Amen.  

Pater Noster Otče náš Pater noster, qui es in calis: sanctificétur Nomen Tuum: advéniat Regnum Tuum: fiat volúntas Tua, sicut in calo, et in terra. Panem nostrum cotidiánum da nobis hódie, et dimítte nobis débita nostra, sicut et nos dimíttimus debitóribus nostris. Et ne nos indúcas in tentatiónem; sed líbera nos a Malo.  

O radosti otcovstva Liturgia 24. nedele v cezročnom období nám ponúka 15. kapitolu Evanjelia sv. Lukáša. Táto kapitola obsahuje tri „podobenstvá milosrdenstva“ – o stratenej ovci, o stratenej minci a o márnotratnom synovi. „Istý človek mal dvoch synov“ – každý, kto má hoci minimálne znalosti o evanjeliách, keď počuje tých päť slov, okamžite zvolá: „podobenstvo o márnotratnom synovi!“ Pri iných príležitostiach som sa zameral na duchovný význam tohto podobenstva. Tento raz by som rád pouvažoval o aspekte, ktorému sa venovalo málo pozornosti, ale je v tejto dobe veľmi dôležitý a blízky životu. Základ podobenstva tvorí jednoducho príbeh zmierenia otca so synom a všetci vieme, že takéto zmierenie je podstatné pre šťastie otcov a detí. Ktovie prečo sa všetko - literatúra, umenie, divadlo a reklama - sústreďuje na jediný ľudský vzťah – na erotický vzťah muža a ženy, manžela a manželky? Zdalo by sa, že toto je jediná vec v živote. Reklama a kino nerobia nič iné, ako že prevárajú to isté jedlo s použitím tisícok omáčok. Ale nezaoberáme sa iným ľudským vzťahom, ktorý je univerzálny a vitálny, nepreskúmaný, vzťahom, ktorý je veľkým zdrojom radosti v živote – vzťahom medzi otcom a deťmi, radosťou otcovstva. Jediným literárnym dielom, ktoré sa zaoberá touto témou, je list Franza Kafku otcovi. Známy román Ivana S. Turgeneva „Otcovia a synovia“ sa v skutočnosti nezaoberá vzťahom medzi prirodzenými otcami a deťmi, ale medzi rôznymi generáciami. Ak s vážnosťou a objektívne nahliadneme do ľudského srdca, zistíme, že vo väčšine prípadov dobrý, chápavý a nenarušený vzťah s deťmi je pre zrelého dospelého muža nemenej dôležitý a obohacujúci, ako vzťah medzi mužom a ženou. Vieme, aký dôležitý je tento vzťah pre synov aj pre dcéry aj to, aké obrovské prázdno zanecháva jeho narušenie. Tak ako rakovina zvyčajne útočí na najcitlivejšie orgány mužov a žien, tak aj ničivá sila hriechu a zla útočí na najvitálnejšie vzťahy v ľudskom živote. Nič nie je horšie vo vzťahu muža a ženy, ako zneužitie, vykorisťovanie a násilie a nič nie je tak vystavené deformácii ako vzťah medzi otcami a deťmi – autoritatívnosť, paternalizmus, vzbura, odmietanie, nedostatok komunikácie. Nemali by sme však zovšeobecňovať. Existujú nádherné vzťahy medzi otcami a deťmi – ja sám som spoznal rôzne. Vieme však, že je aj mnoho negatívnych prípadov a problematických vzťahov medzi otcami a deťmi. V prorokovi Izaiášovi čítame toto zvolanie Boha: „ Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili“ (Iz 1,2). Utrpenie je vzájomné – nie je to ako v podobenstve, kde vina je čisto synova. Sú otcovia, ktorých nesmierne hlboké utrpenie v živote deti odmietajú, či ním opovrhujú. A sú deti, ktorých nesmierne hlboké a nepripustené utrpenie spočíva v tom, že sa cítia nepochopené, neocenené, odmietané svojím otcom. Zameral som sa na ľudské a existenčné aspekty podobenstva o márnotratnom synovi. Ale my sa nezaoberáme iba týmto, to znamená zlepšovaním kvality života v tomto svete. Záväzok veľkého zmierenia medzi otcami a deťmi a hĺbkové uzdravenie ich vzťahov je niečo, čo je dôležité pre novú evanjelizáciu. Vieme, ako veľmi dokáže vzťah s pozemským otcom ovplyvniť, pozitívne či negatívne, náš vzťah s nebeským Otcom a tým aj kresťanský život. Keď sa narodil sv. Ján Krstiteľ, anjel povedal, že jednou z jeho úloh bude aby obrátil srdcia otcov k synom a synov k otcom (porovn. Lk 1,17). Dnes je táto úloha dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým.  

Zvelebenie Boha (Ef 1,3-10) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.  

Vďaka ale poprosím ťa nespamuj mi príspevok. Že ešte sú takí ľudia, čo niečo takéto robia.  

Snáď mi to Anna odpustí, no nemohol som sa skôr prinútiť prečítať toto dielo. Hold, každý máme svoje vrtochy, obľúbené a neobľúbené prostredia a viktoriánske obdobie, ktoré mi názov nepriamo evokoval, patrí k mojim najmenej obľúbeným. Priznávam, istý podiel viny na tom má aj zaľúbenie mojej mamy v presladených filmoch z tohto obdobia a ktoré som nechtiac nasával v mojej mladosti z televízie, ale mužské pančucháče, našuchorené parochne a dekolty nabité ako lodné delo mi aj tak nikdy nesedeli. Napriek tomu všetkému som sa ale prekonal, zahryzol si do pery a dal sa do čítania. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa pristihol o pár hodín ako si zahmlievam monitor plytkým dychom a hltavo prijímam riadok za riadkom príbehu, ktorý by sa napriek predsudkom mohol odohrávať od raného stredoveku až po polovicu osememnásteho storočia. Reálie sveta, v ktorom sa dej odohráva, sú naznačené iba mlžne a popravde, vôbec to nevadí. Pred očami sa nám totiž odohráva dráma v malom, nešťastný príbeh nešťastnej mladej ženy, ťažko skúšanej osudom, a to všetko medzi múrmi jedného opátstva. Skliesnenosť prostredia si čitateľ ani neuvedomuje, pretože to, o čo sa román upiera, je senzuálne vnímanie okolia popisovaného hlavnou postavou, mladou Allyanou. Bohaté a pestré opisy čohokoľvek nás sprevádzajú každým rohom kláštora, každou minútou života medzi chladnými múrmi. Povedal by som, že miestami sú opisy až priveľmi kvetnaté a keby autorka trošičku šetrila slovami, vyhrotenejšie situácie či krízy by vyzneli ešte dramatickejšie. Napriek tomu ale k opisom nemôžem povedať viac krivých slov, autorka vie, o čom píše a podáva to prijateľným, ľahko stráviteľným spôsobom. Príbeh odsýpa pozvoľna, nikam sa neponáhľa a aj keď dospeje do nejakej vypätej situácie, autorka šikovne dej spomalí retrospektívnou vsuvkou, ktorá by sa skvele vynímala napríklad na televíznej obrazovke. Prezrádzať, čo sa v príbehu stane a ako sa hrdinka popasuje so vzniknutými situáciami popisovať nebudem, počas trvania románu sa toho neudeje veľa a pripravovať čitateľov o prekvapenia by bola škoda. Ak by som už mal vytknúť nejaké chyby, spomenul by som úvodný opis kláštora, ktorý je popísaný tak bohato a pestro, až som vo výsledku strácal ucelený obraz o tom, aký pocit má vlastne vo mne vyvolávať. Je pochmúrny? Prívetivý? Pôsobí domácky? Zastrašujúco? Neskôr v deji som sa síce naladil na jednu vlnu s autorkou a prežíval všetko tak ako asi chcela, no ako vieme, úvod a záver príbehu sú najdôležitejšie a výrazne sa podieľajú na celkovom dojme z diela. Občas som mal tiež pocit, že autorka mala potrebu vysvetliť čitateľovi každú činnosť, ktorú robila hlavná hrdinka. Čitateľ nie je hlúpy, možno občas unavený a nemá chuť premýšľať ale napriek tomu ho neradno podceňovať. Aby som netáral do vetra, ako príklad môžem uviesť časť vety zo začiatku tretej kapitoly: a ona (bolesť) si vezme to, pre čo si prišla, život. Slovo život je tam v podstate navyše, z predošlého čítania je, myslím, každému jasné, pre čo si bolesť príde. Záverom by som ešte rád podotkol, že keby mala vyššia žena bežať tak, ako to dovolia nôžky trojročného chlapčeka, ťažko by čo i len klusala. Napriek týmto hnidopišským chybám tomuto krátkemu románu (či skôr novele) nemám absolútne nič, čo by som vytkol. Čítal sa jedným dychom, pomaly odhaľoval mystickú silu hlavnej hrdinky a napriek tomu, že som väčšinou čítal Allyanine pocity a výlevy, môžem toto dielo odporučiť aj mužskej časti čitateľskej obce.  

Píšeš román? K čomu si to písal? Snáď si len misspastol...  

sekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjvsekjjdrjkhdidrufgujcjcjcjfjfjnfjccjcfjhvjv  

Ďakujem za odp. To je asi tak všetko.