Nenávidím tvoj barytón

Vieš, nepáči sa mi, že mi len oblizneš päty!
Ja nebudem ovoniavať, ja potrebujem cítiť...
 
Prestaň sa modliť pri svojom hrobe.
Rovná čiara je len riešenie sraba...
no tak, choď po prúde... v protismere idú len tí,
čo na to majú..
Prispôsob sa každej cudzej bunke, svoje nechaj umierať.
Pokojne ziap:    skurvený svet! ,  tak aby to nik nepočul,
všetci to tak robíme...
 
Cez to všetko, tá skladba bude stále brak...
sté počutie ju nezachráni.
Keď piješ jednu kávu mesiace, tak sa ti zhnusí...
Keď dofajčievaš moje cigarety, prestávam dýchať...
Vždy,  keď sa usmeješ, padnem ešte hlbšie.
 
Miluj! Nie tak, ako doteraz...
Nie tak,
ako to potrebuješ.
Ani tak,
ako to potrebuje ona.
Existuje vzor...
 
Prekríž si končatiny,
každý živel poslúži...
Dostaň ma tam, kam nechceš.
Na výber nemáš...
Penu pod nosom prekryje len dym
a šváby z tvojej hlavy nedostane žiadny doktor.
 
Vysvetli mi, prečo pestuješ ruže?
Naješ sa z toho?
Beznádejný dramatik, čo dúfa, že romantika zachráni svet.
Vieš, Titanic sa potopil a neexistuje nijaká kurva,
čo si ťa vyhliadne ako záchranu...
Raz príde niekto so zmyslom pre humor a na ruže zbalí tú svoju...