Obaja vo svojom živle

Všetko je na nej vraví

A on cíti, že je to málo 

Chcel od nej to čo nemal ani sám

Si blbí

O tom to je

Piješ kávu

rohlíky, sardinky

a všetko nakopu

Elektrika

Kto bude platiť počítač?

Televízor?

Ja viem decká musia mať

to čo ostatný lebo zrazu

po čase dostanú veľkú vec

a budú si ju brániť ako

vyhorené myši

Zavri misu smrad sa tiahne

až sem do bytu

Odváž sa

Ty by si mal behať od rána

do večera po dedine

Koľko budeš pri tom počítači?

Štvrť hodinu, povedal

Tu máš váhu

Nemohol by si odísť od toho počítača?

Už som ti povedal, že ešte štvrť hodinu, zreval

Do piče čo reveš, zrevala

Jednoznačne nervičky zo seba

Pod luster sa ide obliekať

Aspoň vidím aké to je nepríjemné

keď som ti to isté

robil ja

Nenávidíš ma

Čo to rozprávaš, jaže ťa nenávidím

Chcem dokonalosť, kvalitu, pozri čo robíš

Zodvihni ten papier

Ja som ho tam ani nedal, to je naozaj konštruktívne

Radšej by bola teraz doma

Zazerá lebo kedysi povedal, že bude spievať

a ona bude doma

Nevedel posúdiť na čom sa má tešiť čo ona nevie

Pretože nič nevlastnil

Len raz za týždeň zacítil, že je osožný

v tom čo vie on a čo ona nevie

Bol hlupákom ktorý na všetko kašlal

Chcel od nej to čo nemal ani sám

Čo nevie z toho sa tešil, lebo to vedel on a nekričal

Ona by chcela byť doma a on slávny

Obaja by boli vo svojom živle pokojný

Ty hlupák, povedala

Nie som! 

A si! 

Nie som!

A si!

Nie som

A si

Nie som! 

Obaja by ste iba poslúchali a mali toho druhého za Boha

Z práce lezie hmla lebo aj z mojich slov lezie hmla, povedal 

A z hmly nič

Polieva slinami zem

On jej nikdy neprekážal

On s tuleními rukami