...

Taký ten
ponurý záves
a krabice plné
hmyzu

Som si istý,
že ich všetci
máme

Vypreparovaní
vo svetle svojich
stien zo skla a
odrazoch piesku

Každý z nich
iskrí a
naráža,
krúži a
znova naráža

Sú bezcenní
ako kus plastu vo vode

nežne sa dotýkajú
drôtov
a šepkajú
symbiózou spletené
písmená

že každý

každý vie
v čom spoznať
dážď

že som len
uzol symbolov
beznádejne hasnúci
muzikant