Veľkonočný pozdrav 2011 – dokončenie

Spisovateľ/ka: augustin-sokol | Vložené dňa: 11. apríla 2011
http://citanie.madness.sk/view-35374.php
 

Augustin Sokol: Zrazu si naplno uvedomujem, že zmyslom života je vskutku úprimná láska. A život je možno v nepatrnej miere zmysluplnejší, ak je to aj opätovaná láska.

Vravím: „A ľúbiš aj ty  mňa?"

Vesna: „Áno, ľúbim ťa."

Nuž, ako sa hovorí v rozprávkach: ...A potom spolu šťastne žili, až pokiaľ... až pokiaľ sa neskončila táto najkrajšia a najšťastnejšia jar v ich živote. Adam cez nášho moskovského styčného dôstojníka zariadi urýchlené vybavenie pasu pre Vesnu. Do dvadsaťštyri hodín. Podarí sa. Adam to zdôvodňuje ako dôležitú potrebou pre náš tím: Mať spoľahlivú spojku na Ďalekom východe, ktorá navyše plynule hovorí nielen po rusky, ale aj evensky, nanajsky a udehejsky. Ďalší styčný dôstojník pri previerkach zisti podrobnosti o Vesninom živote a pôvode. Povie to Adamovi a ten zase mne.

Pre mňa je to prekvapenie: Až teraz sa dozvedám, že Josifov prvorodený syn Slobodan Josifovič Odinin je Vesnin otec. Vesna je teda moja vzdialená príbuzná. Aký je ten svet len malý!

Josif narukuje hneď po vypuknutí prvej svetovej vojny. Obľúbi si ho tam budúci admirál. Bojuje po jeho boku počas svetovej aj občianskej vojny. Po admirálovej poprave sa ale dostáva do konfliktu s japonským dôstojníkom. Konflikt sa rieši tak, že Josifa odsúdia na smrť. Spolu so zajatými červenoarmejcami. Jeho popravu však prekazí jazdecký útok červenoarmejcov. Z bielogvardejca sa potom stáva červenoarmejec. Tak vyšlo.

Občianska vojna sa končí. Josif sa vracia do svojej milovanej tajgy. Nakoniec skončí svoj život pri poľovačke. Zaskočí ho hladom zmučená vlčia svorka. Zlyhá mu pritom jeho stará puška. Ja na rovnej planine. Ako na dlani. Široko ďaleko nie je žiaden strom, ktorý by mu kryl chrbát. Tasí svoj lovecký nôž. Odzadu na neho skáče mladý vlk. Zvalí ho na zasneženú zem. Zahryzne sa mu do krku. Tam, kde má jazvu v tvare dvojitého uroborosa. Vlk s bolestivým kvílením odskočí. Skúsenejší vodca svorky sa z toho poučí. Zahryzne sa Josifovi do druhej strany krku. Josif ho ešte stihne s nožom bodnúť do krku. Obaja skončia naraz. Ako potrava pre svorku.

Podobne ako jeho otec, tak aj Slobodan si vyrobí z vlčej kože amulety. Obdaruje s ním všetky svoje deti. Pri príležitosti ich prvých narodenín. Aj on narukuje hneď po vypuknutí svetovej vojny. Avšak nie prvej, ale druhej. Obľúbi si ho tam námorný kapitán. Slobodan sa mu zdôverí, že on sa pri vykladaní kariet modlí. Lebo nemá Bibliu.

Slobodan je viackrát ranený a vyznamenaný. Počas vojny sa dostane domov iba raz. Na pár dní. Po ťažkom zranení a následnom prepustení z nemocnice. Vtedy splodí Vesnu. Tá sa potom narodí päť dní po vyhlásení smútku v Nemecku. Kvôli porážke nemeckých vojsk pri Stalingrade. Vtedy som sa narodil aj ja.

Tri roky pred bitkou o Berlín kapitána prevelia ku spojeneckým konvojom lodí. Lode cez Murmansk zásobujú Sovietsky zväz zbraňami a potravinami. A sovietsky kapitán sa tak spriatelí s anglickým admirálom. Kapitán admirálovi porozpráva, že ako sa Slobodan modlí pri vykladaní kariet.

Slobodan padne na rieke Spréve v bitke o Berlín. Je to dobrý človek. Milosrdný a spravodlivý Boh však trestá (aj) dobrých ľudí. Nikdy teda už neuvidí svoju dcéru Vesnu. Ani jej nedaruje na prvé narodeniny amulet. Daruje jej ho mama.

Po skončení vojny admirál posiela kapitánovi darček. V sprievodnom liste k darčeku sa pýta aj na Slobodanovu adresu. Chce mu poslať Bibliu v ruštine, ktorú mu kúpil v Londýne. Kapitán preto končí v gulagu, Slobodanovi posmrtne odoberú všetky vyznamenania a Vesninej matke vdovský dôchodok. Matka sa odváži proti tomu postaviť, a tiež končí v gulagu.

Vnímam to celé tak, ako niečo, čo som už predtým zažil: So sprievodom gitary rád prednášam recitálovú pieseň o americkom vojakovi T. T. Taylorovi. Ten sa tiež počas druhej svetovej vojny modlí pri vykladaní kariet.

Kľúč:

balíček karet taylor čt youtube.

http://www.youtube.com/watch?v=BxFzIzAZCEo

Roku 1966 zase čítam poviedku Jeden deň Ivana Denisoviča od Alexandra Solženicyna. Je tam opísaný aj príbeh o námornom kapitánovi. Volá sa Ťurin Bujnovskij. Podobá sa na príbeh o Slobodanovi a kapitánovi.

Jar končí. Som s Vesnou v kúpeľoch Brusno. Pred polnocou ideme k Pavlíne. Tak sa volá minerálny prameň. Sedíme tam a popíjame minerálku. Je veľmi teplá noc. Okolo prameňa poletujú svätojánske mušky.

Vesna: „Prečo si tak osmutnel? Trápi ťa niečo?"

Vravím: „Nie. Nič ma netrápi."

Ale nie je to tak. Lebo mám zlú predtuchu. V tú noc mám sen. Zobúdzam sa. A celý sen si pamätám: Je o svätojánskych muškách. Poletujú okolo prameňa. Niektoré z nich akoby vyzerali inak. Možno to nie sú svätojánske mušky. Možno sú to lietajúce nanity mimozemských replikátorov. Znepokojuje ma to. Ten sen mi pripadá ako zlá veštba.

Z Brusna potom ideme do Prahy. Už sme na diaľnici pred Prahou. Padá hustý dážď. Naďalej ma trápi zlá predtucha. Pri odpočívadla zastavím auto. Aby Vesna mohla vyvenčiť svoje šteniatko. To však zrazu vyskočí z auta. Vybehne smerom na vozovku diaľnice. Vesne sa ho podarí chytiť už pred bielou čiarou pri zvodidle. Ešte predtým, ako chytí šteniatko, neskúsený vodič uháňajúceho auta prudko zabrzdí. Dostáva šmyk. Pri zvodidle zrazí a smrteľne zraní Vesnu. Prevážajú ju do nemocnice. Skoro týždeň je napojená na prístroje. Celý čas je v bezvedomí. Už sa z neho nikdy nepreberie. Udatne bojuje o svoj život. Má však ťažko poškodený mozog. Jej boj je preto márny.

Náš pražský styčný dôstojník vybaví, že môžem byť v nemocničnej izbe stále pri Vesne. Je to súčasť opatrení pre utajenie. Mám aj kufríkový magnetofón s jej obľúbenými nahrávkami. Náhle Vesna prehovorí. Ale ako je to možné? Veď je predsa v hlbokom bezvedomí! Hovorí o severskom Bohovi Odinovi. A o Valhalle. Kde všetci udatní bojovníci žijú večne. Navyše hovorí v starogermánskom jazyku.

„Všetci boli naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi, ako im dával Duch, aby sa vyjadrovali. (Skutky 2:4)."

Z amuletu na jej ruke pritom dopadá tenký lúč na magnetofón. Jej posledné slová sa samočinne nahrávajú. Zomiera. V jazyku niet smutnejšieho slova.

O tri dni s Ninel a s Adamom spoločne počúvame túto nahrávku. Hovorím im, že ako sa nahrala. Síce mi neveria. Nepovažujú ma ale za klamára. Vedia, že som bol vtedy vyčerpaný, nevyspaný a zúfalý. Hovorím im to tak, ako keby sa to odohrávalo práve teraz: Možno upadám do mikrospánku. O lúči z amuletu sa mi iba sníva. Pod vplyvom sna konám ako námesačník. To ja sám podvedome nahrávam. Prebudím sa. A už si na to nespomínam. Pamätám si iba sen o lúči z amuletu. Možno, že Vesna vyštudovala starogermánčinu. A ja o tom neviem. Ale čo, ak je to všetko pravda? Bože môj, čo všetko sa ešte nachádza medzi nebom a zemou?

Na druhý deň odchádzam. Ďaleko je do Sokolovky. Stojím pod majákom. Vesna ho nazvala Finist jasný sokol. Z urny pomaly sypem jej popol do mora. Potom z veľkej kytice hádžem do mora aj chryzantémy. Ako v tanci sa hojdajú na vlnách. Spomínam si na náš prvý tanec: Chryzantémy odkvitli. Ale láska k Vesne naďalej žije v mojom srdci. Dlho sa ešte dívam na more. Nakoniec zoberiem za hrsť piesku. Pomaly ho sypem do mora. Zopár zrniek mi zostáva na ruke. Spoza mraku dopadá na zrnko slnečný lúč. Zrnko sa zaligoce. Spomeniem si na lúč z amuletu. Predo mnou sa rozprestiera široké more. Čo ale vie zrnko piesku o bolestiach mora?! Takýto zážitok pod týmto majákom som potom zažil viackrát.

V tomto príbehu sú ukryté aj odpovede na tieto dve otázky: Sú mysteriózne zážitky aj vedecky zdôvodniteľné? Je vznik života náhoda alebo zámer?

Odpovedám: Skúmanú skutočnosť možno vedecky zdôvodniť aj pokusmi. A to takými pokusmi, kde sa pri ich viacnásobnom opakovaní a pri rovnakých podmienkach dosahujú rovnaké výsledky. Z tohto hľadiska sú potom mysteriózne zážitky v tomto príbehu aj vedecky zdôvodniteľné.

Podobne je zdôvodniteľná aj odpoveď na druhú otázku: Viacerými vedeckými pokusmi sa už jednoznačne dokázalo, že vznik života nebola len náhoda, ale aj zámer.

Sú však tieto odpovede aj pravdivé? Ale čo je to pravda?

„Pilát mu povedal: Čo je pravda? (Ján 18:38)."

Rád by som si o tom všetkom aj podiskutoval. Preto uvádzam svoje emailové adresy:

asokol2001@gmail.com

asokol2001@yahoo.com

Spisovateľov komentár k príspevku

Uz dopredu dakujem za kriticke komentare. Kliknite si aj na webove stranky.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8