O uväznení mŕtvych duší v civilizácii

Spisovateľ/ka: masha | Vložené dňa: 12. apríla 2011
http://citanie.madness.sk/view-35400.php

Keď raz opustím tento svet, dúfam, že neskončím v zemi na nejakom cintoríne. Prečo by mal človek po smrti ležať uväznený v truhle na mieste, ktoré môže opustiť až po nejakých desiatich rokoch za predpokladu, že pozostalí prestanú platiť cintorínne  (čítaj poplatok za miesto na cmiteri)? A bohvie kam vás potom presunú, pravdepodobne zasa do zeme len na inom mieste. Alebo ešte horšie – napriek tomu, že príbuzní konečne prestali platiť a konečne uplynula určená doba, nechajú vás tam, len na vás uložia nejakých ďalších nebožtíkov. Presunu sa dočká len váš náhrobok. Váš pobyt na cintoríne ešte môže teoreticky skrátiť výstavba diaľnice, obchodného komplexu, závodu KIA alebo niečoho podobne celospoločensky verejnoprospešného. Vtedy váš hrob jednoducho vyvlastnia. A zrejme nasleduje presun do zeme na inom mieste. Zasa ste si veľmi nepomohli.

Väčšina ľudí lipne na hroboch. Pre seba a pre svojich blízkych. Na konkrétnych hroboch na konkrétnych cintorínoch. Niektorí si dokonca miesto na cintoríne zabezpečia už počas života a chodia sa oň starať. Aj to je spôsob investície do budúcnosti (vždy lepšie ako investovať do nebankových subjektov). Hroby sú spravidla vybavené náhrobnými kameňmi, kamennými obrubami a platňami. Čím viac kameňa, tým lepšie. Pre istotu – čo keby sa zosnulý chcel obrátiť alebo nedajbože vyliezť von. Kameň to istí. Nebožtík sa ani nehne. Raz som pozerala z kopca na cintorín s množstvom kamenných hrobov a náhrobkov a pripomínalo mi to betónové sídlisko. Keď si uvedomím, že každý hrob má svoje číslo a je zaradený do nejakého sektoru, každý nebožtík má vlastne svoje bydlisko s adresou. Cintorín ten a ten, sektor IX., rad 4, byt (hrob) č. 153. V podstate vám môžu doručovať poštu aj po smrti. A pokiaľ ste prežili život v bytovke na sídlisku, hrozí vám, že ani po smrti vás nečaká nič lepšie. Ani finančne to lepšie nebude, váš pobyt v hrobe bude podobne nákladný ako váš pobyt v trojizbovom byte v paneláku. Ale to už nebude váš problém. Spravidla je hrob vizitkou pozostalých, nie zosnulého. Až na prípady, keď sa želanie odpočívať pod tonou mramoru objaví v poslednej vôli.

Keď som sa vtedy dívala z výšky na cintorín - sídlisko, vedľa neho som si všimla aj starú časť, kde hroby pripomínajú už len jednoduché staré tepané kríže väčšinou bez mien. A niektoré už vôbec nič. Splynuli s koreňmi a lístím starých stromov. Na hroboch rastie tráva, ktorú kosí starý pán pre svoje zajace a pasie tam kozu. Mŕtvych netlačia žiadne kamene, ich duše voľne lietajú, už nie sú evidované v žiadnom sektore pod žiadnym číslom. Zo starého cintorína dýcha pokoj prírody. Civilizácia ostala medzi živými. A samozrejme v novej časti cintorína. Asi to tak musí byť.

Takže keď raz opustím tento svet, dúfam, že neuviaznem opäť v civilizácii. Snáď sa môj popol bude vznášať nad hlbokými skalnatými dolinami, starými jedľami a bukmi a endemickými druhmi vápnomilného rastlinstva. A moja duša sa bude vznášať. Otázne je, či sa mojim pozostalým bude chcieť trepať s tým popolom na vrchol Choča (1611 m n. m. – pozn. autora). Asi to budem musieť zdôrazniť v poslednej vôli.

Sídlisková verzia cintorína evokuje predstavu, že pri mramorovom náhrobku so zlatými písmenami má spomienka vyššiu kvalitu. Možno. A ktovie, či tí pozostalí nespomínajú skôr na to, čo ich tá civilizácia stála. Ja chodím na cintoríny rada. Na tie staré a tajomné. Lúštiť mená na starých krížoch, domýšľať si v duchu osudy, vychutnávať pokoj, pliesť sa do cesty slobodne blúdiacim dušiam. A na mojich blízkych, ktorí odpočívajú v pokoji, spomínam niekde úplne inde. Na mieste, ktoré ich pripomína. Spôsobom, ktorý ich pripomína. S humorom a láskou. Skúste to tiež. Verte, duše vašich blízkych to poteší. Určite viac ako drahé vence a povinná jazda okolo mramoru.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
8 bodov
-keď si spomeniem, koľko osudov som si už vymyslel na Kozej :) // trochu mi aj táto úvaha prišla ako povinná jazda, ale čo už, keď je to tak-  
Spisovateľ/Autorkrakra Pridané dňa13. apríla 2011 00:49:19
tak dik  
Spisovateľ/Autormasha Pridané dňa14. apríla 2011 07:33:06
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8