Kocúr a myš

Kocúr a myš

Počúvajte, čo vám poviem,

čo som dneska zažila.

Malá myška nezbednica

s kocúrom sa pobila.

Sotva vyšla na priedomie,

už k nej kocúr prihrmel.

Vystrčil k nej svoju labku,

trochu pohrať sa s ňou chcel.

Myška sa ho veľmi zľakla,

do diery sa chcela skryť.

Lenže kocúr beťár veľký

chystal sa ju vystrašiť.

Postavil sa pred jej skrýšu

a zamňaukal hrozivo.

Myška strachom zapišťala,

ukryla sa pod drevo.

Striehol kocúr hodnú chvíľu,

začal sa už obávať.

"Kdeže je tá moja myška?

Veď sa s ňou chcem iba hrať.

Počkaj, myška, ja ťa zlákam,

donesiem ti zemiačik.

Položím ho tajne k diere,

veď vystrčíš ňufáčik."

Obzerá sa myška malá,

prísnym okom zagáni.

"Kocúr zmizol, môžem už vyjsť,

nik mi v ceste nebráni."

Zemiačik jej veľmi chutí,

spokojne ho obhrýza.

V tej chvíli však pozabudne

na strašného viťúza.

Ten sa spoza dreva smeje,

už si brúsi pazúry.

Myška rýchlo hlavu zdvihne

a utečie do diery.

Odtiaľ kričí na kocúra,

slastne mľaská jazykom.

"Ja som sýta, ale ty nie,

obzri sa len za mliekom."

A myška sa šťastne smeje,

z kocúra však ide strach.

Ponížený beží ďalej,

len sa víri za ním prach.