Bláznim.

                               Keď spím,

       je to len  na oko

 Som  potápač v prázdnote

     od nepamäti         noc, čo noc

 Sledujúc odtlačky pruhovaných láb mačiek,

    čo tieňuje čas

 plížim sa dymovým labyrintom

   bezo značiek

 vnímať ostrosť farby a bublinové znamenia,

   čo nič nezmenia

 a predsa na nich záleží

  tak bežia hore.

        A

 na hrane svetla ktosi vyplní ulietavú prázdnotu

   dostratena

                 Som stratená

 Oči otvorené.

 Od včera však zízam ľuďom na prsty,

 či nie sú dlhšie (?)

 Zmizli mi prázdne sny.