Králičie dobrodružstvá - Malá Klárka

V predchádzajúcom príbehu sme a dozvedeli ako malý huňatý biely králik putoval krajinou a založil si rodinu. Volal sa Janko. Za ženu si vzal najkrajšiu zo všetkých králikov Tinku. Spolu mali štyri detičky. Troch chlapcov, ktorí sa volali Pampúšik, Ušiačik a Belko. Ich jediné dievčatko sa volalo Klárka. Bola to poriadna nezbednica.

Chlapci sa vždy hrávali rôzne chlapčenské hry a svoju sestričku nikdy nechceli vziať k sebe. Preto z trucu vymýšľala rôzne šibalstvá. Keď šli rodičia nájsť niečo pod zub, nechávali ich na starosť krstnej mame líške Eliške, no tá si s nimi nevedela dať rady.

Jedného dňa, keď boli rodičia preč a chlapci sa hrali, líška zaspala. Malé šibalské dievčatko hútalo, akú neplechu vykoná.

Do susedstva sa prisťahovali norky. Zdali sa zvláštne. Mali celkom iný kožušinový kabát ako ona. Dve malé norky sa spolu hrali pred domov. Ako ich tak pozorovala, zatúžila aj ona po nejakom kamarátovi na hranie. No žiadneho takého nemala. Preto sa zo závisti rozhodla, že urobí niečo zlé. Ako tak premýšľala, mračila sa, hundrala, všimli si ju tie norky. Spolu pozorovali, čo ten králik vlastne robí. Rozhodli sa, že sa pôjdu opýtať. Keď si Tinka všimla, že sa približujú, tak sa zľakla, že hneď utiekla. Norky len nechápavo pokrútili hlavami a šli sa hrať ďalej. Tinka v kríkoch premýšľala ako ďalej.

Na jej nešťastie a na šťastie všetkých ostatných prišli domov rodičia. Ako správny susedia sa šli novým prisťahovalcom predstaviť a privítať ich v susedstve. A keďže vedeli, že Norkovci majú malé deti, vzali Králikovci tie svoje tiež.

Čakalo ich milé prekvapenie. Norkovci boli pohostinný a ukázali sa ako dobré zvieratká. Tinka sa preto schovávala za mamin kožuch, lebo sa hanbila za jej skoršie nezbednosti. No nakoniec prišla na to, že s norkami môže byť kamarátka. Stala sa z nich nerozlučná trojica.