Vidiek sldaký vidiek

 Volám sa Maximilián Strašný. Mám 36 rokov a pochádzam zo vznešeného roľníckeho rodu . Ako malý chlapec som žil na vidieku. Pekný výraz pre takú sedlačinu. Táto Bohom zabudnutá  zem, o ktorej dodnes ani srnky netušia, bola mojím kráľovstvom. Dom v ktorom som žil vyzeral ako z hororovej povieedky. Komín sa na streche držal len silou vôle, bola to jedniá časť našej chalúpky postavená zo starých tehál, požičaných od susedov z blízkeho okolia. Táto strešná plocha zarastala zeleným machom. Domček bol postavený z blata miestneho rybníka, ktorý bol vyhlbovaný v  roku 1900 nášho pána. Okná boli zjavne postihnuté atakom mojich domácich miláčikov. Termitov. Do mojich šiestich rokov som si s nimi moc nerozumel ale ked sa mi naťahovali aj do drevenej konštrukcie postele, uvedomil som si, že nemá zmysel proti nim bojovať.