Smutný život bohéma alebo kúpanie bez vody

Spisovateľ/ka: Flávia | Vložené dňa: 6. mája 2011
http://citanie.madness.sk/view-35766.php

Odvtedy ako vykukol na svet 14 dní po termíne, zostal po celý zvyšok života nedochvíľny. Vždy a všade meškal, takmer zmeškal chvíľu, keď bol splodený jeho syn. Stihol aspoň hlasité vyvrcholenie. Aj keď pritisnutý o kľúčovú dierku.

Podľa výpočtov smrteľníkov, žijúcich s ním pod šindľovou strechou, sa momentálne pohyboval tri roky pozadu. Z práce ho prepustili pre neskoré príchody, niekedy nestihol ani neskorý príchod, vtedy sa objavil až na druhý deň. A tak sa z neho stal umelec na voľnej nohe.

Klasický dialóg neovládal, ale detaily dokázal rozobrať na atómy. To bola záruka jeho budúcich úspechov. Písal čudné poviedky, mysteriózne básne a z abecedy vedel namaľovať obdivuhodné portréty. Konečne si zarobil aj na batikovanú šatku, ktorou previazal hašterivosť peknej manželky. V ten prelomový deň si dal inzerát: "Píšem na objednávku, žáner podľa vášho výberu, od veršov lásky po životopisy „svätých". Vhodné ako darčeky na zásnuby, na rozvodové konanie, na sviatky akéhokoľvek druhu." „Značka: Takto budete môcť držať svoj život konečne vo vlastných rukách."

Deň PO: Nestíhal som zdvíhať telefón, v živote by som si nepomyslel, že oslovím toľkých ľudí. Každý chcel niečo iné, no v konečnom dôsledku potrebovali mať svoje pocity, podozrenia, bolesť, či chaos hormónov ako čierne telá na bielom podklade. Niektorí si objednali iba jubilejnú báseň, čo bola otázka približne tridsiatich minút a potom adiós pošta a list na dobierku. Iní sa potrebovali stretnúť a rozpovedať mi svoj životný príbeh, predstavu ako by vyzeral ich život, keby si zobrali človeka chápavého, citlivého a rodinne založeného, zavaliť ma nespokojnosťou, pomstychtivosťou, bezradnosťou. Chodil som za ľuďmi do ich domovov, dával si s nimi schôdzku na neutrálnych miestach, ako je útulnosť kaviarničiek, či sloboda parku. Z tej rôznorodosti postáv sa mi natlačili do očí o dve dioptrie viac. Potom som si už dával pozor na mimiku a gestá. Zostával som poslucháčom so zatvorenými očami, pretože tieto príbehy sa rodili a odohrávali pod lebečným šapitó a mne boli sprostredkované len pomocou artistických kúskov. Stal som sa vyhľadávaným a uznávaným zberateľom ľudských osudov a ich náhradných dielov. Môj syn medzitým vyrástol. Podobal sa na svojho otca a ja som mu sľúbil poviedku, prečo ma jeho mama nevidí a prečo ma on nepočuje. Medzitým sa mi narodila dcéra so ženou, ktorá chcela spáchať samovraždu a ja som ju privinul vlastným telom, aby pochopila, že ľudské teplo nevymrelo. Sem-tam ich navštívim, našla si priateľa, ktorý vyzerá seriózne a aj k Lucinke sa správa ako pravý.
Momentálne rekapitulujem svoj posledný vývoj. Som v štádiu homo-sexuála a skúmam, či je to plagiátorstvo alebo moja skutočná podstata. Vždy som sa zaujímal o chlapov, ich chôdzu, o vyžarovanie nukleárneho arzenálu z ich správania, o tvar uší, tie ma dokážu fascinovať do nepríčetna. Ale potom som sa zavrhol sám pred sebou. Že čo to vlastne robím, prečo pozorujem svoj druh a nie družky. Potrestal som sa ženami, ale doživotie som si neodklepol, preto je možno najvyšší čas ukázať toho, čo vo mne blúdi. Keď počúvam tisícky úst, zdá sa, že normálne je už všetko. Žiadna hranica, odseknutá ruka za privlastnenie seba samého. Môj posledný je SBS-kár, tmavá silueta, stále bez záväzkov, s dvojizbovým bytom. Nesťažujem si, práve naopak. A zistil som, že nepíšem čudne. To ľudské existencie sú plné podivných a zvláštnych úkazov. Ale ak sa mám vrátiť k môjmu písaniu na objednávku, nemôžem vynechať jedno záhadné stretnutie. O ňom vám porozprávam zajtra.