Zabudnutá hať

Vtláčam ryhované stopy

na chrbát bezhlavého hada,

v očiach sýta zeleň

strieda chumáče žlté, fialové

-nepreniknuteľnosť kríkov

vysmieva sa slnku

drobnými, bielymi kvetmi.

Zopár krokov

pozdravím zhrdzavenú rampu

-strážcu útlej čistinky

lemovanú korytom rieky,

ktorej divokosť krotí človek

betónovou hrádzou.

Rad stromov po jej ľavici

ukrýva skromnú pestrosť krídiel,

ale o to krajší spev

a v húštine poniže

zajačie, diviačie i srnčie stopy

-pokojné ticho-

láme spenenej vody rev.

Stará drevená krčma uprostred:

dubové stoly spoza mreží smútia

za detským smiechom

a po pive smädná pípa

plače za piesňou pijana.

Zo zelenej hojdačky

zostali iba nohy

pristaré na cestu do kovošrotu

a dva stĺpy,

čo kedysi napínali sieť

márne vyčkávajú volejbalovú loptu

-všetok piesok okolo pojedla tráva.

Tam kde sa majestátne rozpínala

koruna starej lipy:

to som bol ešte malý chlapec

-trčí zo zeme nakrivo tabuľa:

ZÁKAZ KÚPANIA!

... nechápem,

veď si pamätám,

ako malý vodopád

strhával mi kockované trenky,

lebo plavky boli „ In" omnoho neskôr

-a Bože!, stále je tam:

veľká ,klzká skala,

z ktorej sme sústredné kruhy

skokmi maľovali v priezračné zrkadlo.

Kovové zábradlie:

prekážka pre akrobatov a kamikadze

nahradilo zopár šiplavých, drevených kolov

-dvadsať rokov,

takmer nič sa tu nezmenilo,

len tieň topoľov pri krčme

nahradil altán zo smrekového dreva

zívajúci prázdnom

a ošemetnú vatrínu skrášlila plastová skriňa

s výstižným názvom:

Chemické WC.

Smutno mi je

za medovou tôňou starej lipy,

čo padla za obeť motorovej píle,

tu som po prvýkrát slastne srkal

igelitovu limonádu, cez bielu slamku

                  ...Prečo?...                     15.5.2011