Crash Point (1)

"Kde preboha si???" vychrlila zo seba bez pozdravu Kej. Neurčitý podtón v jej hlase naznačoval zmesku strachu, hnevu a stáleho vplyvu alkoholu. A vtedy to prišlo. Spomienky na udalosti predošlej noci sa jej v domiešanom poradí mihali pred očami rýchlosťou blesku. Ledva ich stíhala vnímať, aby z nich poskladala ako taký obraz o tom, čo sa dialo. Zatočila sa jej hlava.
"Počkaj, potrebujem sa napiť." skôr ako smäd ju trápilo to, že vlastne ani nevedela, kde začať.
"Fajn. Už viem, že žiješ. Teraz mi povedz, či si v poriadku."
"Hej. Som. V rámci možností. Necítim si nohy, trasú sa mi ruky a mozog mi asi vylezie čelom. V hrdle mám vyschnutú studňu a vedľa mňa leží tvoj kolega."
"Čo??? Keď si povedala, že ideš, myslela som, že ideš domov. Veď on odišiel ale 5 minút pred tebou...ako si sa ocitla u neho v posteli???" Nevedela z tejto reakcie vyčítať jednoznačné emócie, čakala, čo Kej povie o chvíľu.
"Jednoducho...čakal ma vonku. S taxíkom. Nechcela som najprv ísť. Ale proste ma ukecal. S fľašou toho dobrého vína z baru."
"Ja z teba odpadnem. Je to môj kolega preboha!" ďalšia nejednoznačne emočne položená veta.
"To znamená akože čo? Lebo ja som sa mu sama predstavila. A ja som mu navrhla, aby šiel po záverečnej s nami do baru. Ja som si ho doberala, že kde má frajerku, aby on povedal, že má len kamarátku, však? On bol prítulný ku mne, nie ja k nemu. Ja som sa nepozvala do jeho bytu. A už vôbec som nemala v pláne s ním vliezť do postele!" až vtedy si uvedomila, že hovorí o človeku, ktorý ešte pred chvíľou ležal v tej istej posteli.
"Dobre, dobre. Ukľudni sa. Máš pravdu. Značný podiel mám na tom aj ja. To tie vodky. Nemali sme piť tie posledné tri."
"Myslíš si, že by to bolo inak? Tými poslednými sa to všetko len spečatilo Kej." bolo jej jasné, že či už o tri vodky naviac alebo nie, asi by to skončilo tak isto.
"Pravda. Fajn. Prezvoň, keď sa dostaneš na byt, že si v pohode. Večer ti ešte zavolám." s teoretickou spokojnosťou v hlase Kej zložila.
Dopila zvyšky minerálky v šálke zo stola a vyliezla z postele. Veci boli porozhadzované asi všade, pod stolíkom ležala prázdna fľaška vína a kôpka črepov skla z rozbitého pohára. Vešiak s jeho košeľami tiež nebol celkom v poriadku. Nepamätala si, že by sa niečo rozbilo, ale očividne nechodili po špičkách.
"Ahoj." ozvalo sa spoza jej chrbta. Stál medzi dverami len v osuške a z vlasov mu kvapkala voda.
"Ahoj." neznášala situácie, v ktorých sa naskytoval priestor pre trápnu chvíľku ticha ako teraz. Rovnako ale netušila, čo by mu mala povedať. Dobré ráno? Necítila sa práve tak, že by to ráno bolo dobré.
"Pokojne ako doma. Ak sa chceš osprchovať, tamto sú čisté osušky. Keď chceš, urob si kávu alebo si ešte pospi. Nechám ti tu moje náhradné kľúče. Ja musím ísť do roboty." hovoril to trochu neisto, ale tváril sa, že je všetko v poriadku.
"Prepáč, ale rada by som šla domov."
"Okej. Ako chceš. Môžeš ísť so mnou. Odveziem ťa, aby si nemusela ísť busom. Aj tak vonku prší." tváril sa akože pokojne, ale z očí mu sršala akoby prosba o to, aby ostala. Navliekla na seba tričko a pokrčený svetrík.
Ďakovala vesmíru za to, že výťah je pre viac osôb a teda nemusela stáť v jeho bezrpostrednej blízkosti. Cestou v aute mlčala a pozerala von oknom. Poznal Ptržalku dobre, teda bola rada, že mu nemusí vysvetľovať cestu. Cítila na tvári jeho občasný pohľad, nevedela však, ako by sa mala tváriť, keby sa už otočila smerom k nemu. Zastavil priamo pred jej vchodom.
"Tak. A sme tu." vzdychol si, akoby sa šiel práve rozlúčiť s láskou jeho života a nie s dievčaťom, ktoré sotva poznal.
"Ďakujem za odvoz." len tak aby sa nepovedalo sa na neho pozrela a už chcela vystúpiť, keď ju chytil za ruku tak nežne, akoby hladil nejakú kvetinu.
"Ja ďakujem. Za včerajšok." a vtisol jej na pery jemný bozk. V ten moment otriaslo celým jej vnútrom. Už nebola noc a neboli opití. Celkom jasne vnímala to, čo sa práve stalo. Nevie, či sa vôbec usmiala alebo niečo, len rýchlo cez dážď kráčala do vchodu. Byt prázdny a v izbe neporiadok. Posteľ akoby na ňu čakala. Zobudila sa o tri hodiny na zvuk prišlej sms.
"Pýtal si tvoje číslo. Kej." V ten moment vedela, že toto sa ešte neskončilo. Naopak. Ešte sa to len začína.