Ocko a Angie

Spisovateľ/ka: Lugosi | Vložené dňa: 30. mája 2011
http://citanie.madness.sk/view-36141.php

Spustím na seba horúci prúd vody a aj slzy mi konečne stekajú po tvári. Teraz už môžem, teraz som vo svojom ,,úkryte." Je to zvláštne, ale sprchovací kút sa stal jediným miestom, kde môžem byť sám...

 

Žiť v tomto dome sa stalo tak neznesiteľným, keď mama odišla. Pamätám si, ako mi slzy stekali po tvári a ako som za jej autom kričal: ,,Nechoď!" Ona na mňa radšej asi nepozrela. Asi aby nemala výčitky. Ak vôbec ešte mala nejaké svedomie. Zrejme nie, inak by nás tu nenechala s tým netvorom. Ja som toho dňa hneď aj dostal od otca poriadnu nakladačku za to, že som tak reval a pokúšal sa za mamou utekať. Bil ma holými rukami, nie tak silno, aby mi ublížil, ale dosť silno na to, aby som kričal od bolesti.

,,Kurva je to nehodná! A ty ešte budeš za ňou plakať? Suka! Opustila nás, nezáleží jej na svojich deckách ani trochu, to ti poviem! Veď ja sa o vás postarám, aj keď neviem, či si to také nevďačné chlapčisko zaslúži. Ach, nepozeraj na mňa ako na netvora - lebo ťa, prisámbohu, umlátim k smrti! Rozčuľuješ ma! Tak sa mi odvďačuješ, že som ťa nenechal ako tvoja skurvená matka? Tak sa divaš na milosrdného otca? Môžeš si pre mňa za mňa aj zdochnúť na ulici, ak sa ti protivím!"

Vravel, že matka urobila to, čo urobila, lebo jej na nás nezáleží, no skutočnosti nemala veľmi na výber. Neobhajujem ju, nenávidím ju. Mohla by sa o nás súdiť - lenže to otec nedopustil. Nedovolil ani súdne konanie, aké by malo podľa poriadku byť, odmietol rozvod, ešte by ,,ho tá mrcha obrala o to, čo mu patrí" (a že mal slušný majetok, kým ho neprepil!), a tak matka nemala inú možnosť než od neho utiecť.

Akonáhle sa jej to podarilo, otec  o ňu už viac nejavil záujem. Azda odmietal pustiť ju dobrovoľne len z tvrdohlavosti a v skutočnosti bol rád, že sa jej zbavil. Mám pocit, že sa celkom vyžíval v tom, ako súcitne na neho susedia pozerali, jeho nehodná žena ho opustila a on sa stará sám o deti.

Veď ju tak pekne zabezpečil. Veď je to taký dobrý chlap!

Ale ja som vedel, aká je pravda. Otec sa pokrytecky prechádzal so sklonenou hlavou a mne sa hnusil, hnusil sa mi neskutočne, bol som práve vo veku, keď ma opúšťala nádherná detská naivita, ktorá je prejavom ešte neskazenej mysle a začínal som ľudské chovanie lepšie chápať a prehliadať pretvárku, ale naučil som sa byť i ja pokrytecký a tak ma už otec viac neudrel. Predsa som ale, vedel, že ma nenávidí, že som si jeho zlobu zaistil už len tým, ako som reagoval na matkin odchod.

 

Jeho miláčikom sa stala moja mladšia sestra Angie. Hádam preto, že za mamou tak nenariekala ako ja. Mala iba štyri roky, keď odišla. Vždy bola trochu rozumovo zaostalá. Nevidela, ako otec matku bil. Keď matka plakala, nedovtípila sa, čo je za tým - ani sa nad tým nezamýšľala! Mamka ocka hnevá. Asi si to zaslúži. A už vôbec sa nezamýšľala nad tým, prečo matka tak veľmi chcela odísť, že sa kvôli tomu vzdala aj svojich detí. Stačilo, že ju otec pohladkal po vlasoch a povedal, že všetko bude dobré, veď ocko je tu. Ako som povedal, bola rozumovo i citovo zaostalá a necítila žiaden strach ani úzkosť, kým jej otec kupoval sladkosti. Dával si pozor, aby pred ňou neodhaľoval svoju temnú stránku a už keď mala šesť rokov, naučila sa o matke hovoriť, že je ,,kurva" a že nás opustila. Ocko je dobrý. Vravel som jej, že tak o mamke hovoriť nesmie, ale ona sa mi vysmiala a pohrozila, že povie otcovi, ako mamu obhajujem. Tak som to vzdal. Pochopil som, že je na otcovej strane a ja som sám.

Otec si dával pozor, aby sme sa s Angie príliš nezbližovali, a tak sme sa za pár rokov odcudzili úplne. Navonok išlo všetko normálne, až kým Angie nezačala dospievať, mala asi tak jedenásť (a ja som mal takmer pätnásť), keď sa začala meniť. Bola veľmi chudá a bledá, už sotva hovorila, ale od ocka sa stále nepohla. Začal som sa o ňu báť, tak som raz vystihol vzácnu chvíľu, keď sme boli sami doma (čo sa stávalo málo, keďže otec prišiel kvôli alkoholizmu o prácu). Rôznymi spôsobmi som sa snažil vynútiť od nej pravdu, no mi nič nechcela povedať. Triasol som ňou, naliehal som na ňu, pohrozil som jej, že jej vyhodím všetky bábiky, na ktoré mala zvláštnu úchylku aj napriek tomu, že už mala svoj vek. Nič nepomohlo. Akurát sa rozplakala, že som hnusný, že ju desím a keď okamžite neprestanem, povie všetko oteckovi. A tak som prestal, pretože strach bol vždy silnejší než čokoľvek iné a nemal som ju rád až natoľko, aby som si kvôli nej vyrábal problémy s otcom. A Angie sa začala čoraz viac zanedbávať. Nemala veľa kamarátov, nestarala sa o svoj výzor ako jej rovesníčky, lebo jej to otec zakazoval. Teraz jasne vidím, ako som ignoroval všetky varovné náznaky. Aká trestuhodná ľahostajnosť!

Celkom slepý som nebol, stále som sa nezbavil zlej predtuchy, ale pocit bezmocnosti a vedomie, že s tým nič nemôžem robiť vo mne posilňovali ľahostajnosť, až som na sestru napokon úplne zabudol. Akoby sme ani nežili v jednom dome. Bolo mi jedno, ako sa má. Ja som už bol ,,za vodou." Nastúpil som na strednú školu a sestru som sotva vídal. Flákal som sa poza školu s kamarátmi, nahováral som hlúposti dievčatám a neraz potom u nich aj prespával. Mali ma za vodcu. Rád som sa tváril dôležito a predvádzal sa na otcovom rýchlom aute, ktoré už pomaly nestačil splácať. Nikto v skutočnosti nevedel, že už dávno nie sme tak bohatí a že otec takmer všetko prepil. Viedol som vlastný život a doma som sa zdržiaval čoraz menej. Otcovi to nevadilo, pokiaľ nedostal jeden zo svojich návalov zlosti. Vtedy som pretrpel bitku - opäť ma začal biť - a bolo to. Dokonca som si občas začal na otca ,,dovoľovať," kopať ho, keď bol tak opitý, že sa nevládal ani postaviť a nemusel som sa báť, že si to bude pamätať, keď bude zase pri zmysloch, aby mi to vrátil. Stal som sa nechutným sebcom, opovrhnutiahodnným egoistom, ktorý dbá jedine o svoje bezpečie.

 

Prečo teraz plačem? Azda môže niekto ako ja vôbec niečo cítiť? Áno. Lebo sa mi otvorili oči. Bál som sa, no rozhodol som sa, že keď už nie som slepý, aspoň zatvorím oči, budem utekať, keď už nemám dosť odvahy to vyriešiť. Ale dnes boli moje oči otvorené. Angie to už nemohla vydržať. Rozplakala sa predo mnou. Rozplakala sa ako malé dieťa.

 

Nebol som dve noci doma. Vracal som sa vo veľmi veselej nálade, dokonca som zistil, že otec nie je doma. Napĺňal ma pocit pokryteckého uspokojenia ako keď sa zločinec vytešuje, ako šikovne zamaskoval svoj podvod, svet bol pre mňa gombička. Až kým som ju neuvidel s červenými očami a celú stuhnutú sedieť na pohovke. Vyzerala akoby ma čakala.

,,Kde si bol tak dlho!" vyskočila okamžite, slzy sa jej bezostyšne vyliali z oči a ona pribehla ku mne. Vrhla sa mi okolo krku, ale ja som ju od seba odtisol a spýtal som sa jej, čo to má znamenať. Začal som mať strach, lebo som hneď vytušil, o čo ide. Bál som sa, aby odo mňa nechcela, aby som sa s ňou spolčil proti otcovi. Odkedy som si všimol jej zmenu, bolo mi jasné, že jej ubližuje. Lenže ja som sa s tým už vysporiadal a som v bezpečí. Nie, do svojich problémov ma neťahajte.

,,No čo je? Čo fňukáš ako malá?" oboril som sa na ňu navonok ľahostajne.

,,Ocko - ocko bol na mňa zlý!"

 Okamžite ma vystrelo.

,,Zlý? Ako zlý?" zašepkal som napäto.

Nebola schopná zo seba dostať ani slovo, tak srdcervúco sa rozvzlykala.

,,Panebože! Povieš mi už, čo sa s tebou stalo? Odmietol ti kúpiť nejakú z tých tvojich sračiek alebo čo? Hovoril som ti, že si príliš rozmaznaná!" mrmlal som mrzuto. Bol som čoraz nervóznejší.

Veľmi oduševnene začala vrtieť hlavou. Zdrapila ma za ramená, dvíhajúc ku mne divý pohľad a neprestajne krútila hlavou.

,,Nie... nie, to nie je v tom!"

Vedel som, že to už povie, a tak som sa radšej rozhodol pre útek. Odstrčil som ju ako psa.

,,Otravuješ ma," povedal som, ,,idem si dať sprchu."

 Je mi mizerne, ale nie dosť. Nie dosť na to, aby som premohol svoju zbabelosť.

Nepočúval som jej plač. Ako bezcitné zviera som odignoroval ten najľútostivejší výkrik o pomoc. Keď som sa vrátil, už neplakala. Vyzerala zmierená so svojím osudom. Nepovedal som ani slovo a pobral som sa do svojej izby s vedomím, že som ju  nechal napospas netvorovi a niet pre nej záchrany. Pozrel som na ňu a pomyslel som si - pre toto dievča niet záchrany!

 

 A nemýlil som sa. Na ďalší deň som ju našiel vo vani v kaluži krvi. Bola mŕtva.

S podivným pocitom prázdnoty som sa pobral z izby. Nedokázal som sa na ňu dívať. Tak si vybrala smrť. Čo iné vlastne mohla robiť? O pomoc mohla prosiť len mňa a ja som ju kruto odvrhol, uprednostnil som vlastný život, hoci bol tak prázdny a bezcenný, že za to ani nestál.

,,Čo s ňou?" pomyslel som si, treba sa predsa postarať o jej telo, ale mne sa to hnusí, nezvládam to. V tej chvíli mi bol otec dobrý, ale stále sa nevracal...

 

Moje myšlienky prerušilo vyzváňanie telefónu.

,,Prosím?"

,,Je tam pán Steven Watson?"

Stuhol som. ,,Áno."

,,Syn pána Darena Watsona?"

,,Áno."

,,Tu mestská polícia, je mi ľúto, že vám to musím oznámiť, vášho otca našli mŕtveho."

Ocitol som sa v akomsi podivnom sne?

Dozvedel som sa, že otca zrazil opitý vodič. Aké ironické. Zrejme mal sám vypité. Jeho telo našli v kroví vedľa cesty.  Vinník sa snažil maskovať, čo vykonal a myslel, že tým sa to vyrieši. Presne ako ja.

 

Je to zvláštny pocit. Konečne som slobodný. A neostalo mi nič okrem nenávisti k sebe samotnému...

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
tak smutné, tak kruté a tak geniálne opísané...  
Spisovateľ/AutorJulka Plávkovie Pridané dňa1. júna 2011 15:34:06
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8