Kráľova torta

      Za siedmimi horami a deviatimi dolinami bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom žil múdry a spravodlivý kráľ s kráľovnou, ktorá mu bola vo všetkom nápomocná. V tomto kráľovstve žil aj cukrár, kráľov služobník, ktorého úlohou bolo pripravovať pre dvor tie najvyberanejšie dobroty. Tento cukrár bol síce ešte mladý, no za to veľmi vychýrený, vďaka svojmu kulinárskemu umeniu. Jeho zákusky obľubovali dvorania a aj samotný kráľovský pár mu mnohokrát vzdal poctu. Cukrárovi sa tu viedlo dobre, a preto sa jedeného zimného dňa rozhodol, že priprví tortu na počesť kráľa, ktorá bude jeho majstrovským kúskom, aký ešte nikto nikdy neviel a neochutnal. Chýr o tom sa čoskoro rozniesol po celom kráľovstve. Každý mal veľké očakávania a dúfal, že sa mu dostane veľkej pocty, podieľať sa na ochutnávke torty spolu s kráľom a jeho najbližšími. Tak sa pustil cukrár do roboty. Jeho znalosti, nazbierané z tých najlepších kráľovských kuchárskych kníh dopĺňal o svoj vlastný zmysel pre chuť pri kombinovaní rozličných ingrediencií. Ako prvý upiekol krehký viacfarebný korpus. Ten potom naplnil lahodnou plnkou, plnou ovocných prekvapení, ktoré dráždili zmysly tých, ktorý sa v ten deň čo i len priblížili kuchyni. Celú tortu potom zaodel do vynikajúcej polevy a na záver, rozhodol sa curkár vyzdobiť tortu ľúbezným marcipánom. Bol to jeho nový recept, ktorý ešte nikdy predtým nerobil a bol naň patrične hrdý. Keď už bola posledná marcipánová ružička na mieste, uložil cukrár s blaženým úsmevom na perách tortu na okno, aby marcipán aj poleva stuhli a torta bola pripravená na podávanie. Potom sa dal cukrár do pratania kuchyne. Ako tak ukladal kuchárske knihy na policu, natrafil na jednu zaprášenú knihu, ktorá mu patrila ešte predtým, ako sa stal cukrárom na kráľovskom dvore. Jej názov bol - Tortová výzdoba. Cukrár sa na ňu dobre rozpametal a začal v nej listovať. Ozdoby boli úhľadné, príjemné na pohľad a pripomínali bohatú marcipánovú výzdobu. Cukrár však vedel, že sú všetky vyrobené z dreva, natreté farbou a teda pre kráľovskú cukráreň vonkoncom nepoužiteľné. No napriek tomu v knihe bezmyšlienkovito listoval, akoby celkom zabudol, že má upratať kuchyňu, a že jeho skvelá torta je uložená na okne. Zrazu ho akoby zo sna prerušili čudesné zvuky. Pozrel sa na okno a so zdesením zazrel ako jeho tortu zničili vrany. Marcipán bol celý vyžratý, a to, čo bolo predtým korpusom, bolo teraz len kopou beztvarého, rozkydaného cesta. Zúfalý a skormútený cukrár hneval sa na seba, že kôli bezcennej knihe prišiel o svoje majstrovské dielo. So skolpenou hlavou sa teda vydal za kráľom aby mu rozpovedal, čo sa stalo. Bol natoľko zronený, že si myslel, že ho kráľovský pár pre jeho nerozvážnosť navždy pozbaví jeho funkcie hlavného cukrára, ba že ho vykáže z kráľovstva. A v skutku kráľ aj kráľovná boli veľmi sklamaní, pretože sa tešili na cukrárovo nové dielo. Rozpomenuli sa však na to, ako im cukrár slúžil doposiaľ, a tak  mu nakázali, aby nevešal hlavu a naďalej pokračoval v pečení znamenitých zákuskov pre radosť dvorany, a aby bol nabudúce viac prezieravý. Cukrár bol šťastný, ďakoval kráľovi a kráľovnej a akoby zapálený novým ohňomn utekal do kuchyne. Svoje staré zbytočné knihy ihneď spálil v peci a na okno rozkázal dať železnú sieť, aby mu už ani vrabec nemohol pokaziť jeho cukrovinky. Cukrár sa potom rozhodol, že tortu na počesť kráľovského páru predsa len upečie, a že bude ešte lepšia ako tá naposledy. Tentoraz si to však nechá pre seba a keď bude hotová, všetkých ňou prekvapí. A tak si v pokoji žili kráľ, kráľovná a cukrár v tejto čudesnej krajine, kde sa piesok lial a voda sypala a kde bocian stál a krava lietala.

koniec