Chcem viac
http://citanie.madness.sk/view-36222.php
Prechádzam sa cez priestrannú záhradu. Celá je plná nádherných farieb a omamných sladkých vôní. Viem čo presne hľadám a čo presne chcem. Kľaknem si k bielym ružiam, sú romantické a nevinné- moje obľúbené! Odtrhnem jeden lupienok a privoniam k nemu. Na sebe cítim jeho drsné ruky ako ma nežne no zároveň majetnícky objímajú. Počujem jeho zastretý hlas ako mi šepká do ucha, že ma ľúbi. Lupienok mi vykĺzne pomedzi prsty a spadne na zem. Všetko sa stratí. Rýchlo odtrhnem ďalší. Sladká chuť jeho bozkov mi berie dych, tichý šum dažďa prezrádza, že to je ten čistý cit zvaný láska. Vyhodím lupeň, chcem viac! Viac toho šťastia! Viac lásky! Viac tejto neuveriteľnej dokonalosti! Odtrhnem celú hlávku kvetiny a nedočkavo sa nadýchnem. Dotyky, vzdychy, vášeň,...niečo čo sa zapíše najhlbšie do pamäti a srdca- výnimočné. Otvorím oči, som ako v tranze. Srdce mi divoko búši, našla som svoj osobný raj. Skôr ako stihnem zničiť ďalší nevinný kvet, predo mňa priletí slávik. Vyčítavo na mňa hľadí svojím tmavým okom a šuchorí si perie. Zmocňuje sa ma zlý pocit, chcem ho odplašiť. Neodletel, namiesto toho priskackal bližšie ku kru. Dych sa mi zatajuje keď sledujem ako sa svojím malým telíčkom pritlačí k tŕňom. Ruže akoby vsali jeho krv, lupene sa z bielych menia na purpurové a slávik spieva svoju poslednú pieseň. Jeho telíčko leží v tráve, nehýbem sa. Možno dúfam, že ožije. Postupne ma zdesenie prechádza a nahrádza ho pocit zvedavosti. Neisto odtrhnem horúci lupeň a váhavo k nemu privoniam. Krik! Slzy! Ihneď ho odhodím. Nedokážem tomu uveriť! To nemôže byť možné! Odtrhnem ďalší...Jeho ruky držia moje, nie však nežne ako predtým, zvierajú ma, sú ako pritesné putá z ktorých sa neviem vyslobodiť. Lupeň padne k zemi, vzdorovito sa pozriem na ostatné ruže ako keby za to mohli ony. Odtrhnem celú hlávku pripravená na najhoršie. Nadýchnem sa....Na tvári má bolestnú masku, v očiach slzy. „Je koniec!“ precedí pomedzi zuby a ja viem, že to myslí vážne.
Prechádzam sa záhradou ktorá na chvíľu stratila svoje čaro. Záhrada spomienok bola znečistená bolesťou, no to sa zmení. Červené ruže som vytrhala a zasadila nové- biele. Neplánujem sa vzdať. Chcem totiž viac!