ZVlÁŠTNY
http://citanie.madness.sk/view-3625.php
Bol zvláštny. Bolo to tak a dennodenne sa o tom presviedčal. Nemal rád iných ľudí a oni nemali radi jeho. Často rozmýšľal ako sa dostal do tejto situácie, ako sa vyprofiloval jeho imidž neschopného hlupáčika bezcieľne prežívajúceho deň po dni.
Nikdy nedokázal rozviť úprimný rozhovor s iným človekom, nikdy nečetoval, nikdy nepoďakoval za nezištnú láskavosť a preto to v ňom vrelo. Vo vnútri všetko analyzoval, často sa dokonca rozprával sám so sebou a všetko si vedel racionálne vysvetliť. Vedel, že pre okolie pôsobí zaostalo, akoby žil len vo svojom obmedzenom svete a nevedel sa zapojiť do ,,skutočného“, reálneho života. A tiež vedel, že vo svojom obmedzenom svete naozaj žije, plne si to uvedomoval a možno dokonca tušil ako to zmeniť, no chýbala mu jedna vec: odvaha. Pre život mu preto muselo stačiť jeho úzke okolie, pohyboval sa medzi štyrmi stenami, komunikoval s troma ľuďmi, s jedinými osobami, ktorým naplno veril, s členmi jeho rodiny. S otcom, mamou a sestrou dokázal básniť o hocičom, oni boli jeho bútľavé vŕby a zároveň predstavovali hranice jeho komunikácie. Len čo opustil azyl svojho domu, žil iným životom. Na otázky odvrkol jedným, dvoma slovami a každý, kto sa úprimne snažil o rozhovor s ním bol nepriateľom. Kedysi mal veľké srdce a má ho zrejme aj teraz, ale je zatrpknuté. Vždy rozmýšľal ako sa to mohlo stať, ako sa z úprimného, čestného a láskavého človeka stala zatrpknutá, uzavretá a naničhodná kôpka nešťastia. Nevedel ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu, už si nevedel pomôcť.
Chcel poďakovať toľkým ľuďom, chcel im vyjadriť svoje emócie a pocity, chcel poďakovať za ich starostlivosť a prístup, ktorý k nemu napriek jeho uzavretosti mali. Potom však zistil, že to nedokáže. Preňho existovali už len dve východiská: smrť alebo život. Pod pojmom život si predstavoval odvahu, schopnosť realizovať svoje túžby a sny a pritom rozdávať lásku. Potreboval pomoc, ale nemal ju od koho dostať. Od všetkých sa odvrátil a oni sa preto odvrátili od neho. Bolo neskoro, pomôcť si mohol len sám a to nedokázal. Skončil, ako mnoho iných, už ho niet a nie je veľa tých, ktorí si naňho spomenú. Kto je tomu na vine? Môžeme povedať, že to je on sám, jeho osobnosť, ktorá sa nedokázala realizovať v tomto svete. Prečo je však tento svet taký, aký je? Prečo bol on príliš uzavretý na to, aby existoval naplno, aby si mohol povedať tu som, som šťastný a chcem svoje šťastie rozdávať? Na tieto otázky neviem odpovedať a zrejme na ne odpovede nikdy nenájdem.