Diablove Oči Kapitola 3

- Naozaj chcete ísť práve do tohto podniku?- pýtal sa Darien keď sme sa po škole dohadovali kam večer pôjdeme.

- Nemám nič proti tomu keďže platíte vy dve ale počul som že je to tam poriadne drahé a chodia tam samí bohatí snobi a ešte k tomu je to tam aj dosť nebezpečné najmä večer- pokračoval ďalej vedúc nás k jednému zo stolov v kaviarni na druhom poschodí školy. Dar bol maniak čo sa týkalo kávy a ak nemal svoju pravidelnú dávku zmenil sa na veľmi nebezpečnú šelmu. V takejto chvíli sme sa mu mi dve múdro radšej vyhli.

Ako náhle sme mu spomenuli, že by sme si mohli večer niekam vyjsť a že pitie bude na nás, hneď zabudol, že sa na nás ráno naštval a jeho pochmúrna nálada sa v okamihu zmenila.

- Keď budeš s nami ty Dar zlatko tak sa nám nemôže nič stať. Navrhujem aby sme sa stretli o desiatej pred Scythom.... inak nemyslíte si, že je to skvelý názov pre klub? Scythe, to tuším znamená v angličtine kosa alebo niečo také nie? Cítim že to bude skvelý večer, najmä po dnešnom stresujúcom ráne si zaslúžim odreagovať sa a poriadne si vypiť-

Mala som pocit, že Em nie je vo svojej koži, bola až príliš zhovorčivá a neušlo to ani Darienovi. Varovne som na ňu pozrela aby držala jazyk za zubami ale naša tichá konverzácia mu zrejme neunikla lebo sa zvedavo pozeral raz na mňa a znovu na Em.

- Čo také stresujúce sa dnes ráno stalo, že si potrebuješ vypiť?- opýtal sa a Em sa nervózne zasmiala.

- Nič sa nestalo aspoň nič čo by stálo za zmienku- snažila som sa nejako vykľučkovať z tejto nepríjemnej situácie a zmeniť tému ale Darienovo obočie sa len pochybovačne nadvihlo, jasne dávajúc najavo, že nie je žiadny idiot a nedá sa tak ľahko oklamať.

- A teraz pravdu dobre? Čo sa stalo keď som ráno od vás odišiel?-

Z jeho pohľadu bolo jasné, že sa neuspokojí s ničím iným len pravdou a tak sme mu rad za radom vyrozprávali do najmenších podrobností všetko čo sa prihodilo. Podľa jeho zdeseného výrazu som si uvedomila, že zrejme mu meno Anderson hovorí viac ako mne a že to, čo vie mu robí starosti.

- Taj....- odmlčal sa akoby váhal, či má pokračovať. Zrazu zovrel pevne moje dlane do svojich a uprene sa mi zadíval do očí keď pokračoval.

- Od toho Alexandra sa drž čo najďalej. Počul som, že všetky jeho známosti sa skončili po pár týždňoch, ak nie dňoch. Je to obyčajný sukničkár a riadny snob ktorý dostane všetko čo chce. Jeho strýko, ktorý prevzal firmu keď mu pred rokmi zavraždili otca, má naňho veľký vplyv a je to riadny sviniar, ktorý ide aj cez mŕtvoly ak treba. Alexander je presne ako on mám taký dojem, že ty si jeho ďalšia vyhliadnutá obeť Taj!-

Vystrašene som naňho pozrela, ani nie tak preto, čo mi práve povedal ale skôr akým tónom to povedal. Takého vážneho som ho ešte nevidela a zrejme to urobilo dojem aj na Em pretože zbledla a schúlila plecia.

Bola som zmetená. Dvaja moji najlepší priatelia sa očividne báli a ja som nevedela pochopiť ako môže jeden človek vyvolať v dvoch suverénnych ľuďoch toľko strachu a úzkosti. Naozaj som sa mala mať pred Alexandrom na pozore? Som len ďalšia chudera na jeho dlhom zozname trofejí?

Nie, ja nie som niekto kto sa nechá zastrašiť. Rozhodne nemienim byť ďalšou čiarkou na záhlaví jeho postele. Nebudem ľahká korisť a koniec koncov, možno je to všetko len moja predstavivosť. Možno o mňa vôbec nemá záujem a tí dvaja to len zbytočne nafukujú.

- Nechajme to už tak dobre- unavene som si pošúchala spánok a postavila sa do radu na kávu. Strašne ma rozbolela hlava a rozhodla som sa, že si dnes večer vypijem aj ja. Potrebujem na všetok ten chaos okolo mňa aspoň na chvíľu zabudnúť.

- Dobre už budem ticho Taj ale sľúb mi, že sa Alexandrovi Andersonovi budeš vyhýbať a nebudeš ho provokovať nech by ti povedal čokoľvek-

- Len toto? To môžem ľahko sľúbiť Dar. Nemám totiž v úmysle vidieť tvár toho idiota ešte raz. Nie to ho ešte provokovať. Vyzeral, že sa na mne a mojej zúrivosti dobre zabáva, takže keby som ho náhodou stretla budem chladne zdvorilá aj keby ma to malo zabiť- rozohnene som sa zaprisahala a moja prudká odpoveď vylúdila na tvárach mojich kamarátov pobavený úsmev.

Nakoniec po asi troch kávach, keď ma konečne prestala bolieť hlava sme sa rozišli domov s tým, že sa o desiatej stretneme pred Scythom.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Keď som prišla domov, všade bola tma a v dome bolo až desivo ticho. Troy asi ešte nie je doma pomyslela som si a pobrala sa do svojej izby. Bolo ešte len šesť hodín večer a tak som mala dosť času pripraviť sa. Nie, že by mi to trvalo nejako extra dlho. Nikdy som nepatrila k tým chuderám, ktoré polovicu svojho života prežijú pred zrkadlom, rozmýšľajúc, či im viac pristane ružová alebo slabo ružová farba. Dovolím si tvrdiť, že som svoj drahocenný čas trávim o niečo zmysluplnejšie. Unavene som si ľahla na posteľ a asi som zadriemala, lebo ma zobudil drnčiaci telefón. Rukou som nahmatalo slúchadlo pri posteli a zaspatým hlasom sa ozvala

-Halóó-

- Taj to som ja, zobudil som ťa?- na druhej strane sa ozval Troyov hlas.

- Áno....- zívla som.

- Asi som zaspala. Dnes som mala ťažký deň. Kde si?-

- Momentálne som ešte v práci a neviem kedy sa vrátim domov, takže na mňa nečakaj lebo asi prídem veľmi neskoro- povedal a mala som taký zvláštny pocit, že mu preskočil hlas. Zdalo sa mi, že počujem ako mu niekto hovorí aby už položil, keď sa znovu ozval.

- Už musím končiť, máme toho dnes veľa, nový fotograf je neschopný a všetko mu treba stokrát vysvetľovať. Uvidíme sa doma dobre?- opýtal sa akoby potreboval uistenie, že ho budem čakať a nikam nezmiznem. Jeho hlas bol zvláštny a znel trochu vystrašene až mi naskočila husia koža. Môj šiesty zmysel mi našepkával, že niečo nie je v poriadku, ale kým som sa stihla čokoľvek opýtať, Tryo povedal ahoj a zložil.

Neprítomne som hľadela na hluché slúchadlo v pravej ruke, uisťujúc samu seba, že všetko je len výplod mojej predstavivosti a nič sa nedeje.

Asi po desiatich minútach som sa ako tak pozviechala a začala sa obliekať do mesta. Dnes večer sa mám predsa zabávať a nie stresovať povedala som si v duchu a začala prehrabávať svoj šatník. Ešte šťastie že nie som z tých ktorý sa nevedia rozhodnúť čo si obliecť. Po asi tridsiatich minútach som stála pred dverami, oblečená, namaľovaná a pripravená sa už len zabávať a nanič iné nemyslieť.

Ešte som rýchlo napísala Troyovi odkaz, že idem von a prídem až niekedy nad ránom, keď vonku zatrúbil taxík. Zamkla som dvere, rýchlo zbehla dolu schodmi a nastúpila do auta dávajúc taxikárovi adresu kam ma má odviesť.

Keď zbadal meno klubu, nesúhlasne na mňa pozrel ale nepovedal ani slovo. Po asi dvadsiatich minútach sme konečne zastavili pred Scythom a mnou prebehla vlna vzrušenia. Zaplatila som taxikárovi a ten sa čo najrýchlejšie pobral preč. Nuž asi je niečo pravdy na tom, že táto časť mesta nie je práve najbezpečnejšia, pomyslela som si ale všetky moje pochybnosti sa razom rozplynuli, keď som zbadala Em a Dariena stojacich pred vchodom do klubu. Vonku okrem nás postávali ešte ďalšie skupinky ľudí čakajúcich zrejme na svojich priateľov. Z vonku Scythe nevyzeral nijako výnimočne. Obyčajný neónový nadpis s kosou ktorá prechádzala priamo cez písmeno ypsilon a dvaja ozrutánsky vyhadzovači v čiernych oblekoch. To bolo všetko čo naznačovalo, že tam nejaký klub vôbec existuje.

Em a Dar na mňa zamávali a keď som k nim podišla, obaja začali nahlas vzrušene rozprávať jeden cez druhého o tom , ako práve videli vojsť dnu jednu populárnu rocková hviezdu.

- Dobre, dobre ukľudnite sa vy dvaja - snažila som sa ich upokojiť.

- Inak nás nepustia dnu, lebo si budú myslieť, že ste nejaký narušení jedinci- doberala som si ich.

Popravde som mala obavy, či sa vôbec dostaneme dnu. Neboli sme ani slávne rockové hviezdy a ani detičky milionárov ale čert to ber. Snáď dnes budeme mať šťastie a uvidíme čo sa v skutočnosti deje za dverami presláveného klubu Scythe.

Keď sa tí dvaja konečne upokojili, vykročili sme odhodlane ku gorilám v čiernom, ktoré strážili vchod. Jeden z nich, ten ktorý stál bližšie pri mne si nás pomaly premeral od hlavy po päty. Mala som dojem, že v duchu odhaduje, koľko asi tak minieme v podniku jeho šéfa a či sa vôbec oplatí pustiť nás dnu. Jeho oku nič neuniklo, od oblečenia až po naše šperky či topánky. Prestávalo sa mi to páčiť a výhražne som naňho zazrela. Keď sa svojim skúmavým pohľadom prepracoval od mojich topánok až na moju tvár a zbadal môj nahnevaný výraz iba sa uškrnul a pokynul nám aby sme vstúpili dnu.

- Teda..... asi sme prešli jeho testom- vydýchol si uľahčene Darien.

- Myslel som si, že si nás bude obzerať celú večnosť-

- Ja som mala taký dojem, že nás ani nepustí dnu - zasmiala sa nervózne Em a začala si vyzliekať bundu.

- Ktovie čo ho na koniec presvedčilo aby nás pustil. Och ...kašľať na to, radšej to ani nechcem vedieť, hlavne že sme konečne tu - nikto mi neuverí keď im poviem, že so v piatok večer tancovala v klube Scythe - šťastne si povzdychla.

Vo vnútri klubu sa akoby otvoril celkom iný svet. Šli sme tmavou dlhou chodbou až sme sa ocitli pred veľkými čiernymi dverami. Na pravej stane bol malý pult a za ním stál ďalší muž v čiernom obleku. Keď nás zbadal, príjemným mužským hlasom sa ozval.

-Vitajte v klube Scythe. Prosím aby ste si odložili vaše bundy. Vo vnútri vám budú len prekážať-

Všetci traja sme mu podali svoje zimné kabáty a otočili sa smerom k dverám spoza ktorých sa ozývala tlmená hudba.

- Ideme?- opýtala sa vzrušene Em a z jej hlasu bolo cítiť nedočkavosť.

- Jasne! Veď preto sme predsa prišli. Dnes je noc s veľkým N- odvetil Dar a otvoril dvere.

Ovanula nás horúčava. Vo vnútri bolo dusno. Pot tancujúcich tiel sa miešal s vôňou cigariet a rozličných voňaviek. Hudba hlasno revala zo všetkých strán a v strede na parkete sa v rytme pohupoval nekonečný zástup mužov a žien. Bolo dosť skoro a tak som bola prekvapená, že je v klube toľko ľudí až sa pomaly nedalo dýchať. Dar nás obe chytil za ruky a pomaly sme sa začali predierať hustým davom až k baru na opačnej strane veľkej miestnosti. Nebyť veľkých farebných neónov a jasných krištáľových gúľ ktoré viseli zo stropu, nevidela by som úplne nič.

Okolo parketu bolo roztrúsených plno malých stolíkov a za nimi sa tiahol nekonečný rad pohodlných čalúnených boxov.

- Vidím nejaké voľné miesta pri bare- ozval sa Dar a začal kráčať ešte rýchlejšie nedbajúc na okolostojacich ľudí, ktorí zrejme neboli nadšený tým ako sa neohrabane ryje dopredu. Po pár nadávkach sme sa konečne bez ujmy doteperili k baru a zabrali asi posledné voľné miesta.

- Čo si dáte dámy- opýtal sa mladý sympatický barman a okamžite upútal Eminu pozornosť.

- Bloody Mary- namiesto Em odvetil Dar a otrávene sa na ňu pozrel. Zrejme ako mne aj jemu bolo jasné, že Em si už našla svoju obeť na dnešný večer a o program má teda postarané. Práve pre toto s Em nerada chodím von. Aj keď ideme spolu, na konci skončíme s Darom vždy len sami dvaja, keďže niekedy uprostred noci sa Em vytratí, či už s barmanom, čašníkom, vyhadzovačom alebo nejakým iným indivíduom. Na druhý deň sa potom tvári akoby sa nič nestalo. Znovu tá istá stará feministická Em pre ktorú sú chlapi len odpad alebo ako mi raz povedala, výskumný materiál.

- Ja si dám niečo špeciálne. Čo by si mi poradil?- sladko sa na barmana usmiala a začala sa hrať s vlasmi.

Myslím, že mi začína byť zle pomyslela som si a kyslo sa uškrnula na Dariena.

- Namiešam Vám niečo špeciálne- žmurkol barman a otočil sa ku mne čakajúc čo budem piť.

- Mne dajte whiskey so sódou-

- Hneď to bude - svižne sa obrátil a začal pripravovať naše nápoje.

- No nie je to tu úžasné? Myslím, že by sme tu mali odteraz chodiť častejšie čo vy na to?- pozrela na mňa Em s rozžiarenými očami.

- Hm...- bolo všetko čo zo mňa dostala a tak sa otočila k Darienovi dúfajúc v nadšenejšiu odozvu.

Akosi ma prešla chuť sa zabávať. Znovu sa my s mysli vybavil dnešný Troyov telefonát. Niečo nebolo v poriadku a štvalo ma, že má predo mnou tajnosti.

Ako som tak popíjala svoj drink a očami sledovala tancujúcich ľudí, môj pohľad upútal stolík stojaci úplne v zadu v rohu miestnosti. Nebol to ani tak stôl ktorý my zaujal ako skôr ľudia ktorý za ním sedeli. Najprv som si myslela, že zle vidím, ale keď som sa prizrela bližšie pohár s whiskey mi skoro vypadol z ruky. Sedel tam môj brat a aby toho nebolo už aj tak dosť podozrivé, oproti nemu s pohárom piva v ruke nesedel nik iný ako Alexander Anderson.

Čo má toto do čerta znamenať! Najprv ten telefonát, že príde neskoro kvôli práci a teraz toto. Nechápem prečo by mi Troy klamal a čo tu robí práve s tým snobským idiotom. Ako som tak na nich uprene pozerala v hlave sa mi preháňali myšlienky jedna cez druhú.

Zrazu sa tam objavil ďalší chlap a sadol si na stoličku vedľa Alexandra. Obaja ho zrejme čakali pretože mu kývli na pozdrav a podali si ruky.

Neznámy muž bol starší ako oni dvaja, mohol mať okolo päťdesiatky ale aj na svoj vek vyzeral veľmi dobre. Mala som taký nejasný dojem akoby som ho už niekde videla ale nemohla som si spomenúť odkiaľ mi je jeho tvár povedomá.

Všade naokolo mňa to žilo, ľudí pribúdalo a Dar s Em sa už dávno natriasali medzi ostatnými. Bolo čoraz ťažšie nestratiť ich z dohľadu ale aj napriek tomu som od nich ani na okamih neodtrhal zrak aby mi nič neuniklo. Neviem o čom sa rozprávali ale podľa ich výrazov to muselo byť veľmi vážne. Asi po hodine a troch whiskey sa môj brat a neznámy chlap z ničoho nič postavili a pobrali sa preč.

Nevedela som čo v tej rýchlosti robiť. Ísť za Troyoma a žiadať vysvetlenie alebo ostať a tváriť sa že som nič nevidela? Ešte šťastie, že som mu nenapísala, kam večer idem. Asi by mu asi hneď došlo, že som ich videla.

Ako som tam tak sedela a rozmýšľala čo ďalej, vedľa mňa sa ozval známy hlas.

- Ale ale koho to tu nevidím. Čo ty tu robíš. Pre mladé nevinné dievčatká ako ty je to tu v noci nebezpečné. Ktovie čo by sa ti mohlo stať!- usmial sa na mňa Alexander a v očiach sa mu nebezpečne zablyslo.

Strhla som sa a previnilo som k nemu obrátila tvár. Mám sa ho na to opýtať? Strašne som túžila vedieť o čom sa s mojim bratom rozprával ale pochybujem, že by mi to prezradil.

- Nie som nevinné dievčatko a nie som tu ani sama ak to chceš vedieť!- odvrkla som.

Ako si ma tak prezeral s tým svojim predátorským výrazom v očiach naskočili mi zimomriavky a rozhodla som sa, že nebudem riskovať a nenápadne som sa začala pomaly posúvať smerom k východu. Bude lepšie najprv sa porozprávať s Troyom. Ten ma aspoň nezhltne zaživa.

V Alexandrovom pohľade bolo niečo divé a desivé. Toľkú nenávisť a bolesť som videla doteraz len v očiach jedinej osoby. Alexandrove oči odrážali presne to čo oči môjho brata. Uňho boli však tieto emócie ešte silnejšie a preto aj omnoho viditeľnejšie. Keď sme sa stretli minule jeho pohľad bol prázdny ale dnes, hoci na malý okamih, som mala možnosť zahliadnuť jasne všetko to čo malo byť hlboko skryté a doslova mi to vyrazilo dych.

Neviem ako dlho sme na seba pozerali, keď sa pri mne z ničoho nič objavil Dar.

- Nejaký problém- opýtal sa ma a nepriateľsky si premeriaval Alexandra.

- Vôbec nie- uškrnul sa Alex. Už bol opäť sám sebou a oči mu neodzrkadľovali absolútne žiadne emócie. Dokonale sa kontroloval a až ma striaslo aký chlad zrazu vanul z jeho pohľadu.

- Len sme sa tu tak priateľsky rozprávali. Nuž ako vidím Tajana, tvoj osobný strážca je späť takže ťa tu môžem s čistým svedomím nechať- s týmito slovami sa otočil a zmizol mi z dohľadu.

-Čo to malo znamenať? Obťažoval ťa? Alebo si ho vyprovokovala? Ha? Nehovoril som ti aby si sa od neho držala čo najďalej!- začal sa rozčuľovať Dar.

- Upokoj sa. Nič z toho. Len sme sa rozprávali.....-

- O čom?- naliehal Dar.

- Dokopy o ničom. Len tak....- nemala som náladu sa s ním rozprávať. Chcela som byť čo najskôr doma, opýtať sa Troya čo to všetko má znamenať. Niečo sa dialo a mala som zlé tušenie, že sa to týka aj mňa.