Postranné úmysly

Neskutočne šťastný a rozjarený zajac poskakoval lesom. Tešil sa domov..., na svoju zajačicu a kŕdeľ malých zajačikov - ušiačikov. Odrazu spoza skaly vyskočil obrovský sivý vlk. Jednou ohromnou tlapou ho pripučil k zemi a zareval: „ obed!" . Zbehli sa mu slinky, rozkošnícky chlpáča prebehol dlhým jazykom. Zajac sa roztriasol. Stiahol chvost , uši a dokonca ho prešli aj chúťky na sex.

„Jaaaa, ja chcem ..."

„Obed nerozpráva! Len ticho čaká!" ,zašepkal démonicky vlk.

Keď z kríčka vybehla líška, vĺčik začal šípiť, že niečo asi nebude tak celkom v poriadku. „Okamžite ho pusť, ty nenažrané prehistorické psisko!" Vlk sa oblizol a zarazene ustrnul.

„Zmizni! Nebudem sa deliť o takýto biedny zákusok. Ak sa nechceš stať druhým chodom ..." Lenže, to už spoza stromu, vyliezal medveď.

„ Máš povolenku na zajaca? Chcem vidieť tvoju licenciu a osvedčenie o schopnosti humánneho zabíjania zveriny!" , čapol medveď vlka pod krkom a zdvihol ho do vzduchu. Tlapky sa mu divoko rozbehli akoby chceli pred čímsi ujsť. Nebolo však kam. Vlk civel na medveďa v nemom úžase.

„Ále ... , čo to má znamenať?" Podarilo sa mu nakoniec dostať zo seba pár slov.

„ Ako zajacova právnička, dôrazne protestujem proti krutému zaobchádzaniu, ktorému bol môj nevinný mandant vystavený. Utrpel psychickú ujmu, šok a pravdepodobne aj následky do konca svojho života. Je to otec piatich detí a živiteľ rodiny! Takáto nehoráznosť sa už nesmie opakovať! " vychrlila líška hlasito do sveta a obviňujúco pritom obchádzala hlavného vinníka. „ Požadujem odškodné! Tento bezcitný krvilačný tvor možno trpí mentálnou úchylkou, ako dôsledkom besnoty, prekonanej v mladosti, ale, vážený medveď, týmto sa nesmieme nechať ovplyvniť! Plne si uvedomoval dôsledky svojho činu!"

Vlk si začal pretierať oči, uši a spomínať, čo zožral na raňajky : nebol v tom dáky halucinogén? Ten turista sa mu zdal akýsi podozrivo prítulný, ale ... ???

„ Áno! Ja som to všetko videl! Napadol ho bezdôvodne..., odzadu, a ani mu nedal šancu!" , podal ježko svedectvo o zákernom útoku.

„ Je to úchyl! Dokonca ho začal olizovať! Ktovie, ako by to skončilo, keby nepribehla na pomoc líška!" , strachovala sa veverička o poctivosť svojich mláďat.

Odrazu sa zbehli zvieratká z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, a každé z nich chcelo prispieť svojou troškou, k odsúdeniu zločinca. Vlk bezmocne zavyl.

Keď ho odsúdili na sedem rokov nútených prác v bani na zlato a odviedli, zvieratá sa rozpŕchli s pocitom dobre vykonanej práce a zajac pozval líšku s medveďom na obed. Zajačica navarila chutný  guľáš z vlka, ktorý sa zničil prácou v bani, a už nevládal ďalej prinášať osoh ich triáde. Baňu vlastnil medveď a líške so zajacom dával tučnú províziu, za zháňanie lacnej pracovnej sily.

 Zajačica zlatou naberačkou, každému nabrala lahodnej polievky a zvodne pritom zastrihala dlhými ušami, zavrtela chvostíkom a prižmúrila oči ..., na medveďa.