Zmrzlinár a dievčatko

Copaté dievčatko nadšene vbehlo do cukrárne. V pästičke zvieralo päťdesiat centov. Hoci vreciek malo dosť ..., čo nedrží pevne v ruke, ako keby ani neexistovalo. Zvedavo si obzeralo sladké pokušenia, ktoré ho lákali svojimi farbami a prísľubom studenej chuti.

„No? Akúže si želáš, maličká?" Dobrosrdečne sa na zákazníčku usmial starec. Mohla by mu byť vnučkou táto...,malá hopkaňa. Prstom blúdila po skle raz sem-raz tam, a nevedela sa rozhodnúť pre tú najnajnajlepšiu.

„Z čoho je tá ružová,ujo?"

„Z lesných jahôd"

„A tá žltá?"

„To je banánová" Dievčatko sa zamyslelo. „Táto?"

„Pistáciová" Skrčené čielko mu naznačilo, že ešte netuší, čo sú to pistácie. „To sú také malé zelené oriešky." Dievčatko znechutene nakrčilo nos.

„A táto? Táto je z čoho?" zvedavo ukázalo prstíkom na blankytnemodrú zmrzlinu.

„Šmolková. Tá je..." Dievčatku sa víťazne rozžiarili oči. Už vedela, ktorú chce. Vykríkla :"Zmrzlina zo Šmolkov! Tých malých modrých parchantov neznášam. Ujo Gargamel, konečne si ich dostal!" , zbožne sa zadívala na prekvapeného starého zmrzlinára.

Copaté dievčatko odišlo. Natešene si vychutnávalo dvojitý kopček šmolkovej zmrzliny a premýšľalo, ako asi chutia pokémoni?