Nórska záhrada

Spisovateľ/ka: Igor Tyšš | Vložené dňa: 25. júna 2011
http://citanie.madness.sk/view-36570.php

Arkticko-alpínska botanická záhrada v nórskom Tromsø sa nachádza asi 350 kilometrov za polárnym kruhom. Napriek tomu, že je v rovnakej zemepisnej šírke ako sever Aljašky, vďaka Golfskému prúdu je tam miernejšie podnebie. Návštevníci môžu v záhrade od mája do októbra obdivovať alpínske kvetiny z celého sveta, kvitnúce v skalkách. Nájdeme tu napríklad iskerníky, prvosienky, rododendrony či lomikamene. Kvitnú síce kratšie, ale počas polárneho dňa majú viac slnečného svetla než kdekoľvek inde na svete.

 

***

 

Bol začiatok mája a bolo pekne, ako v tom čase býva v záhrade v Tromsø.

 

Kráčala ku škole nenamaľovaná, oblečená v domácom: staršie rifle s odstrihnutými koncami, nasilu rozstrapkanými, a tričko na ramienka, modré, trochu tmavšie ako jej oči, vzor, srdce vyložené zvyškom drobných korálikov, bolo vidno už len zblízka v obrysoch; rozpustené vlasy, farby teraz viac hnedej ako blond, si neumyla už asi štvrtý deň, no to ju dnes nehnevalo, aj tak vybehla len na chvíľu; na nohách mala biele žabky, z ľavej už odpadol kvietok, čo bol na prúžku medzi palcom a ostatnými prstami, ach, zabudla si dnes ráno nalakovať nechty na nohách.

 

Sedel na lavičke na chodbe. Na mramorovej dlážke obďaleč sa mihal štvorec svetla. Pri pohľade naň si spomenul na jednu z Novomeského ilavských básní. Na budovu pražilo zozadu, bolo popoludnie. On ale nemyslel na čas, len podvedomým pohybom zašiel do vrecka po mobil. Cítil pot, ako mu steká dolu chrbtom, a v podpazuší. No bolo mu zima. Oprel sa, vystrúc si nohy až do uličky. Mierne sa mu zatriasli kolená. Nakrátko obrátil pohľad do tmavej chodby naľavo. Povedali, že si len dajú obed a hneď sa vrátia. Na tom nezáležalo. Aj tak mal ísť posledný.

Zdvihol mobil pred oči a zívol. Odblokoval tlačidlá a z menu prešiel do zoznamu posledných hovorov. Zrak mu padol na tretie číslo zvrchu. Istafix.

Vytočil číslo a zavrel oči. Zaklonil hlavu, držiac telefón pri uchu. Zazvonilo to len raz.

„Ja?"

„Čau, Viktor."

„Servus. Už máš po tom - úplne?"

„Nie," povedal a pokrútil pritom hlavou, „zašli si na obed, aby mohli po mne už len uzavrieť celý dnešný deň."

„A konečne vypadnúť," okrem Viktora bolo počuť aj iné hlasy v pozadí. „Hej, zas si sa trafil na rauchpauzu."

„Som dobrý," odvetil, nasilu zdvihnúc kútiky úst.

 

Vo vestibule ju ovanul chlad, až sa jej zježili chĺpky na krku, dala sa najprv k hlavnej vitríne, vykročila tým smerom celkom zo zvyku, spočiatku si to ani neuvedomila, zmeny v rozvrhu počas maturít?

Našla ju, ako očakávala, prázdnu, len vyblednutý oznam s novými otváracími hodinami školskej knižnice; otočila sa a pozrela do priestoru pod schodiskom: stála tam busta Komenského, kvetiny, tá veľká smradľavá, kvitla dakedy v decembri, nie? veľmi krátko, pripomínala orchideu, tam ale už nebola; ešte si spomínala na ten puch, ako sa pri nej ľudia zastavovali, snažili sa presvedčiť svojich známych, aby si privoňali tiež, bola to sranda.

Vykročila späť, odkiaľ prišla, k vstupným dverám, od nich sa vybrala doľava k svojej triede, po ľavej ruke mala skrinky, tie štvrtácke boli otvorené, prázdne, už od zatáčky videla nohy, počula hlas, ten chlapec sedel na lavičke, telefonoval, bol to štvrták, zachytila ho len kútikom oka, z videnia ho poznala, pokračovala chodbou ďalej.

 

„... Viktor, brutálna kosa mi je a..." hlavu zo záklonu vrátil do normálnej polohy, zároveň s otvorením očí. Videl ju zozadu. Mala trochu výraznejšie boky, nepomerne k útlej, ešte takmer dievčenskej postave. Sledoval ju, kým nezabočila na schody, vedúce do suterénu.

„Práve prešla okolo," povedal do telefónu.

„Kto? Som mimo."

„No ona."

Viktorov hlas vyletel do patetickej výšky: „Ahá, no jasné! Ona..."

„Jo," celkom mimovoľne sa usmial.

„Si magor, kámo."

„Ich weiß."

„Ich muss gehen, die Pause ist schon zu Ende. Mach's gut!" povedal Istafix a zavesil.

 

Začul kroky. Ľahké ťap-ťap. O krátky čas sa vynorila a šla chodbou k nemu. Chvíľu sa na ňu díval, potom znova pozrel do mobilu a odložil si ho do vrecka. Poludnie. Zdvihol hlavu. To už stála vedľa neho, tri kroky vzdialená.

„Prepáč," ozvala sa a usmiala sa pritom, „ale akosi neviem nájsť moju triednu..."

„No hej, lebo tu dnes nie je."

Mierne nadvihla obočie.

„Zmena programu za pochodu," povedal, vytočil sa k nej telom a ľavú ruku položil na mriežku radiátora, ktorý mal za chrbtom. Bol studený. „Nakoniec dali predsa len to najlepšie..." na chvíľku prestal, zvraštiac čelo, „... nakoniec." Usmial sa.

Sadla si a oprela sa o radiátor, pozerala na dvere svojej triedy, mala ich rovno pred sebou; nevidel jej do tváre, kryli ju vlasy, ruky mala zložené v lone, pohrávajúc sa s prstami; napokon sklonila hlavu a natočila sa k nemu, pravú ruku vyložila na radiátor.

„A čo je vlastne to najlepšie?" narýchlo si ho prehliadla celého.

„Nemčina."

„Oj," zháčila sa. „Tú ja veľmi nemusím."

„To málokto. Každým rokom nás, bláznov, ubúda."

Prstami poklepala po mriežke. „Tak som to nemyslela... vieš, len sa mi ten jazyk nepáči."

„Ono to len tak znie," lakte pritisol k telu, zatriasol sa „ako neohobľovaná doska."

Kútiky úst sa jej rozšírili. „Videla som ťa aj v pondelok. Na angline."

„Hej, viem. Bolo tam horúco, v tej triede, však?"

„Normálne som vás v tých oblekoch ľutovala."

„I ja som sa ľutoval," povedal, predstierajúc vážny tón. Zareagovala ďalším krátkym úsmevom. „Teraz mi je, pre zmenu, zima," dodal.

Pozrela naňho, nato si aj ona vystrela nohy, krátko zakývala chodidlami. „To bude z nervozity."

Díval sa na ten pohyb a prstami si začal bubnovať po ľavom kolene. Chvíľu bolo ticho.

Potom sa znova ozvala: „Máš peknú kravatu, ladí ti s košeľou."

Zdvihol si konček kravaty pred oči. „Ružová síce nepatrí medzi moje farby..." zámerne sa odmlčal.

„Fíha!" zasmiala sa. „Ja som si myslela, že chalani sú po nej ako diví."

Mierne zdvihla bradu a upriamila naňho zrak. „Ukáž," naklonila sa k nemu, „opravím ti ju, máš ju nakrivo."

„Ďakujem," povedal, keď sa odtiahla.

Zdvihla sa. „No nič, ja pôjdem, nech nezavadziam. Držím palce. Vlastne, čo som o tebe počula..." na chvíľu sa tvárila ako tá najprísnejšia učiteľka na svete, „... ani netreba."

„O mne sa dá počuť veľa vecí. Maj sa pekne."

Otočila sa a odkráčala preč, k vchodu, vonku bol začiatok mája a počasie bolo pekné ako v nórskej záhrade z úvodu tejto poviedky.

 

On tam sedel ďalej, drgľovala ním zima. Si na ľade. Si na ľade...

„Mladý muž," predsedníčka komisie vykukla z dverí. „Poďte, ste na rade."

Spisovateľov komentár k príspevku

Poviedku som pred zverejnením na tomto serveri značne upravil. Jej pôvodnú verziu si môžete prečítať na http://rpgportal.cz/?e=ai760-takmer-orchidea-a-dievca.



Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
názov ma prilákal... -prepojenie pocitu a prostredia a do toho zasadený príbeh, ktorý tu však akoby bol na okraji... dôležité sú tu emócie-detaily na bytosti, ktorá ich vyvoláva(vlasy,boky,ležérnosť v jej bytí)....chémia-tajomná dráždivosť- a muž akoby z tých úžasných nórskych ság :)  
Spisovateľ/Autormaaty Pridané dňa4. júla 2011 22:03:31
Igor Tyšš
V komornom prostredí a pri jeho malom osadenstve (2 činné postavy, malý priestor) som dynamickejší príbeh vykonštruovať nedokázal. Prosím, nevysvetľujte si to (iba) ako obhajobu, to by bol z mojej strany číry alibizmus. Zaujímali ma reakcie ľudí na túto poviedku, keď som ju už konečne uzavrel.  
Spisovateľ/AutorIgor Tyšš Pridané dňa26. júna 2011 09:38:17
Ndrj Njk
pomerne zrucne, plynule a bez zadrhelov napisane, pribeh je vsak nudny a nezaujimavy  
Spisovateľ/AutorNdrj Njk Pridané dňa26. júna 2011 09:16:48
Aššurballit
...dost pateticka nuda...  
Spisovateľ/AutorAššurballit Pridané dňa26. júna 2011 01:51:31
LV
odporúčam
jesss  
Spisovateľ/AutorLV Pridané dňa25. júna 2011 21:37:46
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8