Naveky moja

Spisovateľ/ka: Jozef Marcinko | Vložené dňa: 1. februára 2007
http://citanie.madness.sk/view-3661.php

Kráčam sám hľadim do neba,
túžim, ľúbim a čakám na teba,
na tvoj pohľad žiarivý a jasný,
na tvoj úsmev čarovný a krásny,

čo pripomína mi dokonalosť sveta,
si úchvatné a rozpálené slnko leta,
pre teba by bol nejeden schopný vraždy,

o tebe sníva dnes už každý,
o tvojej krasnej a nevinnej ruke,
o prechádzke s tebou po rozkvitnutej lúke,

kde nám slnko zaručí,
keď sa budeme držať v náručí,
že nás nič a nikdy nerozdelí,
veď obaja sme spolu v cieli,

v cieli plnom všetkých krás,
nie na chvíľu ale na večný čas

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

Thaaa...srdce je pozliepane...a cim este som zlomil???jaksi neviem ...

Jozef Marcinko

27. apríla 2008 19:46:55

Škoda . . . že neviete . . . Ale keď je srdce pozliepané je asi všetko v poriadku . . .

anabela

27. apríla 2008 21:43:43

9 bodov

Mne sa páči!!

Ruža

10. januára 2008 18:26:18

zalubena sms-ka co patri len tvojej vyvolenej, lebo ona jedina vie spravne ohodnotit cenu tych slov...ale ja som robil to iste ;o)

PeterPavol

3. februára 2007 08:50:33

asi tak...povodne som to pisal len tak, pre seba, ako naplast na zlomene srdce, ale teraz to je pre mna len taka bezcenna hlupost tak som to drbol do tohto fora no...sak nech je sranda...al tak zo mna poet nebude :-D

Jozef Marcinko

3. februára 2007 15:55:05

Kedy budú ďalšie veršíky ? ? ?

anabela

25. apríla 2008 22:38:05

Takže srdce už nie je zlomené, keď je to pre Vás už len bezcenná hlúposť... Mne ste teda srdce zlomili, nielen týmito veršami...pán poet

anabela

25. apríla 2008 21:46:54