Boj týraných

Spisovateľ/ka: Curly Rose | Vložené dňa: 3. júla 2011
http://citanie.madness.sk/view-36707.php

     Tak ako každý deň, aj dnes kráčam domov zo školy. Moje plecia ťaží taška, v ktorej mám aj tak iba samé nepodstatné veci, no nemám chuť ich vykladať. Aj tak som viac mimo školy ako v nej. Vonku sa pomaly stmieva. Je to teplý jarný večer. Posledné lúče slnka osvetľujú náš, vetrom ošľahaný panelák. Niekedy vôbec nemám chuť strčiť tam, čo i len jeden jediný prst. Musím však... Kvôli nej.
     Otváram dvere výťahu a opäť to počujem. Ten známy zvuk, ktorý tak nenávidím, ktorý mi zhnusuje to, čomu sa vraví domov. Ach, zase tie kľúče! Zvoním. Hlasy stíchnu, rozletia sa dvere bytu a mňa odstrkuje váha môjho otčima.
     „ Ty dievčisko nepodarené. Kde máš zase kľúče? Padaj dnu! " nakričí a odchádza. Typické... Vchádzam do bytu. Hodím tašku do kúta a bežím za mamou. Jej krásnu tvár zdobia ďalšie modriny. Ticho plače. Posiela ma preč, nech nevidím, čo jej opäť urobil. Nie je to prvý raz, a stále sa to stupňuje. Ja ju však objímem, slzy nám zmáčajú tvár a vtedy si poviem, že sa to musí zmeniť. Takto to ďalej nejde. Čakať, že sa zmení... Nemožné.
     Prečešem si poslednú kader vlasov, umyjem zuby, vchádzam do izby. Mám ju rada aj napriek tomu, že to tu všade dýcha smútkom. Môžem tu zostať iba ja a moje myšlienky. Každý večer premýšľam, že by to bolo úplne iné, keby ocko žil, keby sa k nám nenasťahoval on. Už na prvý pohľad sa mi zdal nesympatický, drsný, bez kúska ľudského citu. Pamätám sa na prvé mamine modriny po rukách. Už vtedy som vedela, že je to tyran. Je mi odporný, nenávidím ho... Nechápem, prečo ho mama nevyhodí. Ešte raz jej však niečo urobí, potom zakročím ja. V duchu som už veľakrát ďakovala Bohu, že nemám súrodenca. Nechcela by som, aby si prechádzal tým, čím ja a mama.
     Opäť škola. Približne desať metrov pred vchodom sa rozhodnem, že tam ani dnes nejdem. Zamierim k najbližšej tmavej uličke, sadám na zem a potichu plačem. Zapálim si. Najprv jednu, potom druhú, tretiu... Aspoň niečo ma vie upokojiť.
     Na ďalší deň podávam triednej sfalšovanú ospravedlnenku. Uverila. Ešteže. Nechce sa mi riešiť také nepodstatné veci. Slovenčinárka sa ma niečo pýta, no ja neviem odpovedať, pretože neviem ani počúvať. V triede som prítomná len fyzicky, moja duša je však v inej dimenzii, dimenzii, ktorá túži po normálnom živote a bezstarostnej mame.
     Na pár týždňov sa to však ako švihnutím čarovného prútika zlepšuje. Mama je šťastnejšia, čo ma síce teší, ale nezdá sa mi to. Ten prevrat. „ Čo to má znamenať? " Neverím mu. Na mame však vidieť, že stále verí... Snaží sa byť milý, dokonca ju aj zobral do kina, ospravedlnil sa jej...
     Dnes som sa rozhodla ísť konečne do školy. Dokonca som dostala zo slovenčiny jednotku. Myslela som, že to bude fajn deň, no netušila som, ako veľmi sa môžem mýliť... Otváram dvere bytu a naskytne sa mi pohľad, ktorý by zlomil aj tú najchladnejšiu dušu.
     Moja mama leží na zemi, on stojí nad ňou a kope do nej.
  „ Ty tyran! Bože, ty nie si normálny! Prestaň, prestaň! " Netušila som, že som schopná takého kriku. V momente sa skláňam nad mojou mamou. Je v bezvedomí.
  „ Čo si jej urobil? Bože, bože .. " Skláňam sa nad jej telom a snažím sa ju prebrať.
  „ Nič jej nie je. Dostala, čo si zaslúžila. "
     Mojím telom lomcuje taká triaška hnevu, že sa nedokážem ovládať. Začnem ho udierať. Najskôr slabšie, potom čoraz silnejšie a silnejšie. Vraciam mu všetko, čoho som schopná. Zo začiatku sa iba smeje, potom však vidí, že neplánujem prestať a strelí mi facku. Najprv jednu, potom druhú... Chytám mobil do ruky a vytáčam číslo stodvanásť. Medzi slzami, ktoré mi zmáčajú tvár, sa im snažím vysvetliť, čo sa deje. Pochopili. O chvíľu prichádzajú. On tam len stojí, neschopný jediného slova, pohybu. Neverí, že som to urobila. Kým sa stihne spamätať, prichádza polícia. Dávajú mu putá, odnášajú mamu...
     Teraz sedím na policajnej stanici a čakám, čo sa bude diať. Prekvapuje ma však, že vtedy neutiekol. Nechápem, ale pre mňa a mamu je to najlepšie. Dúfam, že dostane, čo si zaslúži za to, že nám spôsobil toľko bolesti. Z nemocnice volali, že mama je stabilizovaná so slabým otrasom mozgu, zlomenou rukou a škaredými modrinami. Hneď ako sa to tu skončí, idem za ňou. A mojou poslednou otázkou zostáva, pýtať sa samej seba : „ Prečo sa to stalo práve mne? Práve nám? "

Rose, 3.7.2011 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
tie tri bodky znamenajú?? :)  
Spisovateľ/AutorCurly Rose Pridané dňa4. júla 2011 12:16:12
LV
odporúčam
...  
Spisovateľ/AutorLV Pridané dňa4. júla 2011 05:04:29
.. čo znamenajú tie 3 bodky? :)  
Spisovateľ/AutorCurly Rose Pridané dňa4. júla 2011 12:47:07
LV
že netreba komentár  
Spisovateľ/AutorLV Pridané dňa4. júla 2011 13:07:59
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8