cudzí blízki alebo ukradnutá pravda

Spisovateľ/ka: arwiel | Vložené dňa: 3. júla 2011
http://citanie.madness.sk/view-36709.php

 

 

 

Rozhodol sa, že to dnes opätovne spraví.
ZAS...
Čosi sa mu zaseklo v hrdle. Nekonečný kolobeh, ktorý si nechcel priznať a ktorý dával o sebe vedieť bodavou bolesťou kdesi v hrudnom koši vždy na začiatku každej periódy, sa sformoval do týchto zúfalých troch písmen. Stále dokola, stále rovnako, stále, zas a znova...
„Budeš doma keď prídem?" pýta sa do telefónu akoby mimochodom, no pritom to bola podstatná časť jeho plánu.
„Autobus príde okolo pol ôsmej. Skočím ešte k Lucii na návštevu... Stretneme sa, určite."
„Ja končím skôr, tak ťa počkám," jemne naznačil, že s ňou dnes má plány.
Na druhej strane linky ticho prehĺtalo slová. Nasilu sa usmial, i keď to bolo úplne bezvýznamné.
„Tak... Teda doma..." ukončil rozhovor a hneď si zapálil. Zaboril si ruky do vlasov a chcel si povzdychnúť, keď ho v tomto tak často používanom geste zúfalstva, ktoré mu vnášalo ešte väčšie ticho do života a zahladzovalo i posledné spomienkové stopy bývalej bujarosti, prerušila mladá ruka spoza chrbta.
„Prinesiem ešte niečo?" spýtalo sa dievča odpratávajúc z jeho stola prázdnu šálku od kávy.
„Hm," - to bolo všetko, na čo sa zmohol. Odrazu si uvedomil, že jeho hlava je prázdna. V inej situácii by to považoval za vykúpenie, po takom blaženom bezmyšlienkovitom stave túži v poslednom období čoraz častejšie, no tentoraz spýtavé oči dievčaťa so zásterou nástojili na odpovedi a očividne „hm" správnou odpoveďou v žiadnom prípade nebolo. No akosi nepoznal odpoveď na jej otázku, pritom si zreteľne uvedomoval, že si vždy objednával to isté. Čo to bolo? „Pivo?"
Pozrel sa na ňu. Dievča mechanicky pozbieralo papieriky z vrecúšok cukru a prihodilo ich k posledným kvapkám kávy v šálke. Počas tohto aktu, ktorý pravdepodobne ani on, ani ona nemohli nazvať obradným, keďže okrem všeobecného pohybu si ani jeden neuvedomovali nejaký hlbší význam upratovania stolu, sa dievča stále usmievalo. Samozrejme, nebol to úprimný radostný úsmev, ale taký čašnícky, zdvorilostný, neosobný, patriaci ku každodennému stretnutiu so zákazníkom. Veď aj on bol len jedným z nich, jedným, zo skupiny „každý".
„Malé, veľké? Desinu, dvanástku?"
„Ech," konečne sa mu podarilo spamätať. „Nealko."
„To máme len fľaškové."
„Môže byť," prikývol a chcel ešte niečo dodať. Ani netušil čo. Možno sa len chcel spýtať ako si tak mladé dievča dokáže udržať taký úsmev na tvári. Možno chcel rozprávať o sebe, možno chcel, aby mu pomohla, možno chcel len počúvať myšlienky niekoho iného, možno... Chcel len preťať to ticho v sebe.
No ona už odchádzala k baru.
V podniku nebolo nikoho. Bol jediným zákazníkom a možno toto bolo dôvodom, prečo mu tá dievčina prišla odrazu blízka. Akoby mali niečo spoločné, niečo iného ako tento drevom vykladaný priestor. Začínal mať pocit, ktorý sa približoval až takmer k úplnému vedomiu, že by sa s ňou mohol rozprávať o všetkom. Že by ho zúčastnene vypočula, že by mu porozprávala o svojom živote, že sú naozaj spriaznené duše.
Dievča položilo podnos na bar, otvorilo chladničku, jednou rukou vyberalo fľašku nealka a druhou šmátralo na vedľajšej poličke po pohári. Chladničku zatvorilo kopnutím do jej sklenených dverí.
Keď uvidel, ako sa otáča smerom k nemu, odvrátil hlavu aby si nemyslela, že ju sleduje. Zamyslený precízne zahasoval cigaretu, keď sa pri popolníku zjavili jej ruky a položili na stôl otvorenú fľašku nealka a prázdny pohár.
„Ďakujem," prehovoril snažiac sa o nezaujatý tón, no i tak si nemohol pomôcť a vyhľadal jej oči.
Dievča len mlčky prikývlo a odchádzalo späť za bar. Odchádzalo a pozeralo sa na neho. Alebo sa mu to len zdalo? No ale... Naozaj mal ten pocit, že sa na neho pozeralo dlhšie ako len pri prikývnutí. Chvíľu jej pohľad predsa stál na ňom, no telo pokračovalo v chôdzi. Potom kútikom oka zazrela podnos so šálkou na pulte baru, odtrhla od neho pohľad a on degradoval na „obslúženého zákazníka".
Ale... Tá chvíľka... Musel na to myslieť. Mala aj ona pocit, že ich niečo zbližuje? Chcela sa aj ona niečo spýtať? Čo by sa asi tak spýtala?
Nalial si nealko do pohára, trošku si odpil a znova si zapálil.
Nenahovára si teraz niečo, čo nie je? To je už tak zúfalý, že si vytvára fatamorgány aj keď nie je opitý? Tak zúfalý, že očakáva od mladej čašníčky, ktorá by mu mohla byť aj dcérou, že by sa s ním rozprávala? Že by bola ochotná počúvať jeho starosti? Akoby ho ona mohla pochopiť?
A vtedy to začul! Úplne zreteľne akoby sedela vedľa neho!
Dievča si nahlas povzdychlo!
Spravilo presne to isté, čo chcel spraviť on!
Musel sa obzrieť. Musel vidieť výraz jej tváre, musel vedieť, či tam bude smútok, zúfalstvo, rezignácia, alebo naopak úľava...
Dievča sedelo na vysokej stoličke za barom, jednu ruku malo položenú vedľa popolníka, z úst jej vychádzal dym. Pozeral sa na ňu z profilu. Už sa neusmievala, kútiky úst unavene poklesli a pohľad sa upieral kdesi do diaľky poza fľaše drahých whisky. Chcel ju osloviť, aby sa otočila k nemu a on by tak mohol presne určiť aký má výraz v tvári, no nechcel ju vytrhnúť z tak intenzívneho zamyslenia. Okrem iného, aj tak nevedel, ako by pokračoval, keby ju už oslovil. Miesto toho pozoroval, ako pomaly prikladá cigaretu k perám a neklipnúc očami vyfukuje v tenkom prúžku belasý dym v smere svojho pohľadu. Možno i jej myšlienky sa pri tých fľaškách rozplývali...
Keď dofajčila, načiahla sa ponad bar, vytiahla spoza neho pero a malinký papier, kde sa pravdepodobne písavali objednávky. Čosi naň rýchlo napísala, muselo to byť len pár slov. Následne sa jej pohľad opäť zasklil a pero hore-dole obťahovalo jednotlivé písmenká.
Už si bol stopercentne istý, že sú si naozaj blízki. Veril tomu, že vie ako sa dievča cíti. Odpil si z nealka, pozrel na noviny pred sebou a tváril sa, že číta, no v skutočnosti myslel na prázdno. Na prázdno, ktoré bolo tak hmatateľné v nevyslovených slovách, na prázdno, ktoré sa už roky snaží zaplniť aspoň svedomitou prácou, i keď si uvedomuje, že také zapĺňanie životného prázdna by bolo efektívnejšie robiť niečím, čo by ho vnútorne napĺňalo a obohacovalo zároveň. Lenže takéto aktivity nepraktikuje. Nemá na to už chuť, nemá parťáka, nemá ten pocit, že robí niečo dobré pre seba, necíti sa byť naplneným. Stále fúkajú výčitky, sťažnosti a pochybnosti cez nescelenú dieru jeho duše. Už roky s tým bojuje. A teraz sa rozhodol, že chce zas. Chce? Robí to už toľký krát, že ani nevie, či naozaj chce. Vie len to, že už v tom prázdne nechce žiť. Už nechce len posúvať pred sebou vzdialenosti dúfajúc, že jedného dňa sa skrátia. Tú dieru nosí so sebou stále akoby jeho životným údelom malo byť len tlačenie prázdneho fúrika pred sebou. Je to nezmyselná vec, taký prázdny fúrik. Celé je to také zvláštne. Také... Ticho. Bez slov. Bez slov, bez vysvetlení, v nenaplnených pokusoch o... O čo vlastne? Stále polieva usychajúcu ružu a kvet už roky nevidel. Prečo to vlastne robí? Kto ocení jeho snahu, keď k výsledkom sa nie a nie dopracovať? Už asi len... Len on sám. A malo by ho to asi aj tešiť. Že stále dúfa, že sa snaží...
Bože, na čo sa to len hrá? Čo si chce dokázať? Že je chudák? Naivný tvor nevzdávajúci sa ideálov? Kdeže tie ideály sú?! Prinútil sa byť skeptikom. Aspoň si to myslel vždy do tej doby kým ho niečo nezlomilo. Alebo lepšie povedané, kým sa sám nezlomil uvedomením si svojho životného údelu, ktorému sa snaží vzoprieť pokusmi. Len pokusmi...
Zazvonil telefón, dievča vstalo a viedlo krátky rozhovor. Domyslel si, že sa tu v podniku chystá nejaká veľká oslava, dievča si vyžiadalo výpomoc, že pri takom množstve ľudí, sama nebude stíhať. Asi to bude veľa ľudí... Rozhodol sa, že radšej rýchlo odíde, beztak si už obednú prestávku predĺžil prinajmenšom o hodinu a má ešte čo v práci dokončievať. Počkal, kým dievča položilo slúchadlo, kývol jej smerom hlavou a s prehnanou artikuláciou jej oznámil, že zaplatí.
Priniesla mu účet a kým on vyberal peňaženku z vrecka, chytila do jednej ruky prázdnu fľašku s pohárom. Dal jej väčší peniaz, zopakoval cenu, pridal jej nejaké sprepitné a ako čakal chvíľočku, kým príde s výdavkom, všimol si, že papierik, na ktorý dievča písalo za barom, sa zniesol na dlážku len kúsok od neho. Napadla mu tá najtrápnejšia, najpriehľadnejšia vec, ktorá sa vždy tešila úspechu - kľakol si a predstieral, že si zaväzuje šnúrky. Schmatol papierik, strčil si ho do vrecka, milo sa usmial keď si vzal od čašníčky výdavok, pozdravil a vybral sa dokončiť nedokončené.

Roztvoril oči. Digitálny budík na nočnom stolíku ukazoval čas 3:08. Obzrel sa poza plece a uvidel, že už v posteli neleží sám. Musela prísť veľmi neskoro z návštevy. Teraz sa ani nehýbala, spala tvrdo. Dalo by mu to veľa práce, keby ju chcel teraz zobudiť, čo vlastne ani nechcel. Pochopil, že stále začínať pokusmi o zaplnenie prázdna ho uberá o množstvo energie. Nechá už konečne veci plynúť, možno sa vyvrbia samy.
Vstal a vyšiel zo spálne na chodbu. Pri vchodových dverách zastal, vybral si zo zaveseného saka cigarety a zapaľovač, keď si spomenul na ukradnutý papierik. Rýchlo ho nahmatal v ďalšom vrecku, vyšiel na terasu, zapálil si, roztvoril ho a prečítal:

                  Tiež máš problémy so spánkom?


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8