Otĺkanec

Spisovateľ/ka: Lenona | Vložené dňa: 16. júla 2011
http://citanie.madness.sk/view-36885.php
 

                                                            

Oslávenec sfúkol sviečky a niečo si prial. „ Prosím, prosím ... psíka! ... alebo, aspoň brata!"

Drahé hračky, ktoré dostával od príbuzných, ho rýchlo prestali baviť a končili v kúte izby, pod posteľou, či v koši. Často nimi od zlosti šmaril o zem, o stenu, rozbíjal ich otcovým kladivom alebo ich, dokonca,...hádzal do rodičov! Nikdy ho za nič netrestali. Hodinová kázeň bola pre neho často oveľa väčším utrpením , než facka či pár, varechou na zadok - ako to videl raz robiť ich susedku. Lenže krátko po tomto incidente, jej dcérku odviedli dve divné tety a viac sa nevrátila. Mamička mu povedala, že ak bude hnevať ako ona, tiež ho odvedú preč. Veľmi sa preľakol. Susedka sa im odvtedy vyhýbala. Na mamu  zazerala akoby jej zjedla najobľúbenejší koláč. Nerozumel tomu, ale nechcel odísť kamsi, kde to nepoznal.

Po oslave mu mama dovolila rozbaliť si darčeky. Jej nadšenie postupne opadávalo, keď sa synček tváril čoraz kyslejšie a sklamanejšie. Ani v jednom nebol pes! Nakoniec ho obaja priviedli pred najväčšiu krabicu akú v živote videl.,,Tento darček je od nás. Dobre sa o neho staraj ! Bol veľmi drahý." Nadšene sa na dar vrhol. Trhal farebný baliaci papier a hádzal ho v kusoch za seba. Otvoril krabicu...,vyvalil oči! Dnu sedel chlapec!

„Ale...toto,...čo je to?", opýtal sa zvedavo.

Otec vybral hračku von a posadil si ju na koleno.„ Toto je, odo dneška, tvoj kamarát. Nie je to pes,ale...bude sa s tebou hrať. Rozprávať sa...presne ako živý. Dokáže rásť , učiť sa, bude robiť čo mu povieš a nebude sa s tebou hádať. Musíš sa len naučiť, ako ho ovládať." Otec trpezlivo vysvetľoval svojmu malému synovi ako hračka funguje. Chlapec ho očarene počúval, takmer nedýchal. Zaujato sledoval každý jeho pohyb, všetko sa mu vrývalo do pamäte. 

Najnovší model dieťaťa bol dokonalou napodobeninou živého človeka. Kúpili ho hlavne preto, že ich ťažko zvládnuteľný syn potreboval „ správnu výchovnú metódu". On aj jeho žena, striktne odmietali fyzické tresty. Súhlasili so zákonmi , ktoré ich zakazovali a ohlásili každý prípad týrania dieťaťa, o ktorom vedeli alebo mali aspoň podozrenie. Verili, že jedine takto zo svojho syna vychovajú správneho občana a zodpovedného človeka. K násiliu sa uchyľujú len nevzdelaní zúfalci či chudáci na okraji spoločnosti.

Čoskoro sa ich očakávania naplnili. Synček bol novou hračkou nadšený. Dlhé hodiny sa s kamarátom hral, učil ho, zapájal do rodinného života, správal sa k nemu ako k živému. Občas síce vybuchol od zlosti a hnevu ale nikdy mu neubližoval. Svoju zlosť smeroval na otca a matku. Dal mu meno-Erik.

„Aha..tuto,...vidíš? To musíš dať sem, inak sa ti to rozpadne... „ ,poučoval ho, radil mu, ukazoval mu všetko, čo ho zaujímalo. Často sa spolu smiali a šepkali si tajomstvá. Matka bola spokojná. Až teraz začala veriť  manželovi, ktorý ju musel dlho presviedčať na túto hračku. Ďalšie dieťa mať nechceli. Síce si to odmietala priznať, ale aj toto jedno ju zaťažovalo až príliš. Mala svoju prácu, kariéru, súkromie, milovaného muža. Syn im obom komplikoval život. Bolo ho treba vychovávať a hlavne...,myslieť na budúcnosť. Musel ich poslúchať! Inak nebude žiadna poriadna škola , výška ani výhodná práca. Neposlušnosť nepripadá do úvahy. Až ho začnú brať so sebou do spoločnosti, musí sa im podriadiť, ako každé, dobre vychované dieťa. Často závidela svojim kamarátkam, ktoré nemali deti, ich voľnosť a bezstarostnosť. Kým ju, zamestnávali obavy o synovu budúcnosť a stres z jeho výbuchov hnevu, ony si užívali život, cestovali a relaxovali. Nemala odvahu ani naznačiť, aké problémy ju sužujú so synom. Vždy sa pred nimi tvárila, že je spokojná a šťastná. Tak to predsa chcela a tak to má byť!

„Ale ja nechcem! Nechcem...si zlá...nenávidím ťa! „ ,kričal Mark na svoju mamu. Triasol sa od zlosti. Zatínal päste, zúril. Možno by pomohlo silné objatie alebo výprask, či iný trest. Lenže matku to ani nenapadlo. Vytiahla varechu a odviedla Erika do vedľajšej izby. Kým jej syn kričal a búchal na zamknuté dvere, ona bila jeho hračku. Konečne si na niekom mohla bezpečne vyliať svoj dlho potláčaný hnev a nemohúcnosť. Erik nebol človek. Na neho sa zákony nevzťahovali. Jeho mohla biť, mlátiť a trestať koľko sa jej srdcu žiada. Práve na toto ho predsa kúpili! Obaja sa dohodli, že takto to bude lepšie.  

Dieťa za dverami stíchlo. Počulo, čo sa deje a cez kľúčovú dierku videlo, ako matka robí Erikovi niečo nepredstaviteľné...bije a mláti, nadáva, kričí. „Ty malý sráč! To máš za všetko, čo si mi kedy urobil...si malý nevychovaný parchant...,nenávidím ťa! „ Erik plakal. Prosil ju o odpustenie , sľuboval, že už bude dobrý. Bol to balzam na jej zničenú frustrovanú dušu. Konečne pocítila úľavu a zadosťučinenie. Áno! Odteraz to bude robiť vždy, keď na to bude mať chuť! Už žiadne ovládanie zlosti, potláčanie a hanba! Tu ju nikto nevidí ani nepočuje.   

Z dverí vyšla spokojná a šťastná. S vážnou tvárou sa pozrela synovi do očí.„Ak budeš zlý ja budem zlá na Erika. Veľmi, veľmi zlá. A otecko tiež. Musíš nás poslúchať. Len ak budeš dobrý, Erik sa s tebou bude hrať. Inak ostane za trest zatvorený v izbe alebo pôjde kľačať do kúta. Nepohne sa odtiaľ celé hodiny a neprehovorí s tebou ani slovo! Ak mu rozkážem, odíde preč a už nikdy sa k tebe nevráti. Rozumieš?" ,sklonila sa k nemu, aby mu mohla lepšie pozrieť do očí. Uvidela v nich údiv a...,niečo zvláštne. Ale kým ju bude poslúchať, rozhodla sa to ignorovať. Vystrela sa a podvedome si uhladila sukňu.

„Ja..." ,chlapec sa zarazil. Bol síce malý ale videl už všeličo. Erika mal rád. Bol to jediný tvor v dome, ktorý mu rozumel, ktorý sa s ním hral a ktorému dokázal veriť. Nechcel aby mu ktokoľvek ubližoval. Hoci si to neuvedomoval, svoju mamu mal rád. Ale teraz..., prvý raz vo svojom živote k nej pocítil aj niečo iné. Nenávisť.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
M4P4
9 bodov - odporúčam
Obávam sa, že toto onedlho už nebude sci-fi. Nóri by vedeli rozprávať... Smutný príbeh, ale výborne a pútavo napísaný. Talent na písanie sa hneď pozná. Len tie gramatické chyby, ale to je len cvik. Píš ďalej, čo najviac.  
Spisovateľ/AutorM4P4 Pridané dňa28. marca 2017 21:49:27
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8