Návrat - 2. kapitola
http://citanie.madness.sk/view-36903.php
Odlepila sa odo okna a pozrela sa na posteľ a nočný stolík. Pravý roh izby vypĺňala mohutná dubová skriňa. Prednú stenu miestnosti pokrývajú poličky s knihami. Na malom stolíku ležal zaprášený televízor a pod ním hí FBI veža. Vedľajšia izba, v ktorej kedysi spával otec, bola o čosi menšia, ale zariadená podobne. Teraz ani nevnímala nábytok, ako skôr neporiadok, ktorý si doteraz vedome nevšímala. Nevedela si odpovedať na otázku: Kedy to stihla takto zdevastovať. Na zemi sa množili papieriky od cukríkov a lupienkov, knihy pokrývala biela vrstva špiny, záclony nadobudli sivý odtieň namiesto pôvodného svetlofialového. V rohu izby sa kopili stohy papierov z čias, kedy ešte bola učiteľkou na základnej škole. Bol priam zázrak, že papiere sa doteraz nerozsypali. Stačil by poriadny prievan a naháňala by ich po celej izbe.
Po štyroch hodinách upratovania sa rozhodla, že je čas vyjsť von a poobzerať sa po práci. Inak by splynula s gaučom ako doteraz.
Pred vchodovými dverami takmer prevalcovala staršiu ženu, ktorá sa práve chystala vyvenčiť psiu rodinku. Petra si nešikovne prerazila cestu medzi aktívnymi zvieratami, ktorí ležali nehybne na dlážke, akoby chceli navždy splynúť s jej vzorom. Staršia dáma zostala po jej ospravedlnení ľahostajná. Vôbec ju to neprekvapilo. Ľudia sú dnes bežne ignorantskí. Preskočila psy, prešmykla sa okolo ženy tak, že stiahla brucho a konečne bola voľná. Na chodníku sa obzrela. Žena a psy stáli vo dverách ako zaliate súsošie, z ktorého sa ozýva nepravidelný brechot.
Prejsť cez cestu si vyžadovalo veľa odvahy, najmä keď, ako vždy, nepoužila prechod prechodov. Kráčajúc, všimla si reklamu na paneláku. Bola taká veľká, že sa jednoducho nedala prehliadnuť. Propagovala svetoznámy nápoj, ktorý sa určite bude vyrábať, aj potom, čo vyschne posledný vodný prameň. Iná reklama pozývala vstúpiť do vzrušujúceho sveta telekomunikácií - nepriamo nabádala pretelefonovať všetky minúty a tak získať výhodný paušál. Aký, to si už nechala pre seba. Uvedomila si, že ak pretelefonuje všetky predvolené minúty, extra výhodný úver, ktorý ponúkal bilboard. sa zíde. Pri pohľade na reklamu s 3D filmom uvažovala, o aký film vlastne ide. Potom sa snažila si spomenúť, kedy bola naposledy v kine. Žiadna odpoveď neprichádzala. Možno by nebolo na škodu sa tam raz vybrať, a dať si popcorn. Kráčala a rozmýšľala, ako bude Bratislava vyzerať o dvadsať, alebo päťdesiat rokov. Mala dojem, že čas plynie oveľa rýchlejšie ako doteraz. Ak teraz vládne svetu reklama, čo bude vládnuť potom?
Novinový stánok bol zatvorený. Asi vyšiel z módy, tak ako video a audio kazety, alebo čierno - biely televízor, pomyslela si vlažne. Nezostáva jej nič iné, ako sa vydať naspäť, no húf ľudí na zastávke zabrzdil jej chôdzu. Mladý muž ju prebodol pohľadom plným opovrhnutia, keď prechádzala okolo neho. Nato, jej maturantky jej zakričali priamo do tváre. Spoločnosť sa pokazila, stala sa hlučnou, ignorujúcou, len nevedela prečo a kedy sa stalo.
Keď dorazila domov aj s vytúženými novinami, usadila sa na posteľ a otvorila si svoj úlovok. Človek ani nemusí vyjsť von, pokiaľ má noviny, preletelo jej hlavou. Načo je televízia a internet, keď papier spĺňa rovnakú funkciu, s tým rozdielom, že papier je lacnejší a neskôr sa dá dobre zužitkovať. Listujúc, premýšľala, že celý svet sa odvíja na papierových stránkach. Udalosti sa opakovali, len stránky sa menili. „Práca v knižnici.", prečítala nahlas. To je čosi pre mňa, predniesla nahlas. Milovala knihy. Zrazu si spomenula na spolužiaka zo strednej školy, ktorý na hodine literatúry poznamenal, že nečíta knihy. Učiteľka sa ho opýtala prečo. Knihy čítajú len tí, ktorí majú prázdny život, odsekol. Keď sa nad tým tak zamyslela, jej život bol doslova vyprahnutý a napriek tomu veľmi dlho nevzala knihu do rúk.