MY LIFE AS LIZ

7. apríl 2010 (pohodlie mojej izby, 17.00)

 

No a už to mám aj na papieri.

 

NIE SOM NORMÁLNA!!!

 

A na toto geniálne zistenie prišla moja nová psychologička v priebehu jediného sedenia.

 

Ale pekne poporiadku.

Zhrniem všetky „nepodstatné informácie", ktoré sa udiali v mojom mizernom živote do tejto chvíle.

 

Bla, bla , bla.... narodila som sa ako jedno s tých krásnych, dobre zaobstaraných detí so skvelou budúcnosťou. Nič mi nechýbalo, svet mi ležal pri nohách. Mala som všetko na čo som len pomyslela ( či už od poníka, cez vlastný ostrov až po vlastnú značku parfumu) a predsa som nebola namyslená a vypočítavá mrcha zameraná len na materiálne veci. Bola som úplne normálne bohaté decko z predmestia.

 

Až kým.....

 

...môj otec nepretiahol maminu sestrou a to priamo na jej dlho očakávanej svadbe (dlho očakávaná = nevyhnutná) Tetuška je totiž, slušne povedané, nabúchaná......

 

Čím mi to teraz pripadá ešte viac zvrátené! Bléééé, dúfam to nie je otcovo.  Boh vie koľko krát ju už poje.....

 

.....ale to je, samozrejme, nič v porovnaním s tým čo nasledovalo...

Môj milovaný otecko totiž pred všetkými hosťami na svadbe vyhodil mame na oči (potom, čo mu  ona do jeho napľula), že to práve ona prvá porušila manželský sľub, keď si to bez hanby rozdala s naším kuchárom, Pierom, na kuchynskej linke, na jedálnom stole, , v potravinovom sklade...a boh vie ešte kde.... verte mi bol to dlhočizný zoznam (ale aj tak vďaka bohu, že neroztiahla nohy aj pred záhradníkom. To by som veru už nepredýchala !)

 

Vravíte si: „No, určite! Taká hovadina!"

Ale omyl, v mojom prípade je to REALITA!

 

Po tom čo stará mama namieste zinfarktovala, mamina sestra zrušila svadbu lebo si, akoby zázrakom, uvedomila, že beznádejne miluje môjho otca(darmo asi dobre šústa)a sa naši sa pompézne rozišli........ som tu ja tá vyšinutá?!

 

Pravdaže, po všetkých týchto udalostiach by sa len psychicky labilné decko zosypalo (citácia môjho drahého otca, ktorého od tejto chvíle budem volať, ON, pretože, ON, má od otca tak ďaleko ako ja od socky)

Takže, ON, a ,ako som sa  prednedávnom dozvedela, moja nová mama- teta Tina ma jednoducho poslali k psychologičke.

___________________________________________________________________________

 

 

 

 

 

Moja psychologička = asi 40 ročná frigidná ženská v otrasnom sivom kostýme čo bol hitom asi v 19.storočí, s červeným rúžom na papuli i na nechutne zažltnutých zuboch, s dlhočiznými umelými nechtami, ktoré mala nalakované s rovnako otrasným červeným lakom mala byť moja bútľavá vŕba?

OK (veď prečo nie), ale čerešničkou na tomto veľmi, veľmi, ale naozaj, veľmi zlom vtipe boli jej neoholené nohy!

Odpustila by som jej tie handry, rúž, syslie líca i ten otrasný uzol čo nosila na hlave, ale TIE NOHY! NO, OTRAS!

Ktorá ženská sa takto doriadi?

 

Ale na tom nezáleží! Nech trápi svoje okolie. Nech šíri po svete hrôzu... Aspoň si raz slepci povedia: „Vďaka bohu, že nevidím!"

Mne by to bolo úprimne jedno....ale.....táto otrasná, nevkusná  ženská si zmyslela, že po, ako to ona nazvala, desivých udalostiach v mojej rodine som sa akosi pomiatla. Presnejšie psychicky zrútila! Zakázala mi akúkoľvek nebezpečnú činnosť ako: šoférovanie vozidiel, zoskoky z mostov, krájanie nožom či obsluhu mikrovlnnej rúry....

Chápete???? Asi sa dnes podrežem a potom si strčím hlavu do mikrovlnnej rúry... Pre pána kráľa, veď ja ani neviem, kde máme  v kuchyni nože a ako sa vôbec mikrovlnka zapína!

Načo by boli  potom v dnešnej dobe služky???

 

Aaaaaaaale.... mala i jeden dobrý nápad( to jej musím uznať).... prikázala mi písať si tento denník... nech vraj vie aké mám pocity ( v preklade, či sa nechcem zabiť!)

 Pravdaže som sa jej na to chcela zvysoka veď viete čo, ale.......akosi sa všetko po.... a RIADNE!

A na druhej strane pripadám si ako malá Brigit Jouns ?? či ako sa to píšeJ ale pravdaže s jednou obrovskou výnimkou. JA som krásna, chudá, bohatá dedička veľkého majetku....niečo ako Paris Holltom, ale s nohavičkamiJ

 

 

!BOŽE TIETO STRÁNKY NEMÔŽE NIKDY NIKTO ČÍTAŤ!

A tobôž nie tá vysušená múmia J pani Winterhorstová J jáááj , ja proste nemôžem s jej mena J nie len, že ona je neatraktívna, ale aj jej meno!

 

Ale teraz vážne!

Keď úž sa na mňa vysrali všetci blízky (A TO DOSLOVA!) mám len týchto pár blbých stránok.....

 

Áááách, Liz, ako sa mohlo všetko takto po.........kaziť?

 

___________________________________________________________________________

 

Veď urobme si rekapituláciu môjho života ešte pred tým....incidentom.:

 

Frederik Scoth, úspešný poslanec národnej rady, a Sofia Scoth, bývalá módna návrhárka, splodili také krásne dieťa..... ale to už tu bolo... takže preskočím poníkov, ostrovy a iné zbytočnosti....                                                           

 

Viete čo ma trápilo ešte pred dvoma týždňami?

NIČ!

Prsne tak. Mala som: dokonalú rodinu, dokonalých priateľov, dokonalú budúcnosť, dokonalý život! Všetko bolo dokonalé až kým...... ON, neudržal vtáčika v klietke a moja matka....áááááááách ... DO RITI!(s prepáčením) Viem opakujem sa, no nepomôžem si! Nenapadlo ich, že mi môžu ublížiť?

Moje postavenie je v háji!

Pomysleli pri tom vôbec na mňa? L UUUUU, keď o tom tak premýšľam pevne verím, že nie! Fuuuj!

 

Všetci sa na mňa vykašlali....akoby som mala mor....... ó, Bože môj alebo ešte horšie! Ako keby bola jedna s tých chudobných, škaredých, múdrych a ničím nezaujímavých dievčat!

Áááááách, keď už len na to pomyslím, zamdlievam.

Ešte že mne také nič nehrozí.

Ja a škaredá?? Ja a chudobná? Ja a nezaujímavá? Nieeee to nehrozííííííííí J

 

No, ale moje takzvané kamošky akosi zabudli na to kto som.

Sú to vypočítavé kravy! Ja som to hneď vravela.

Ale ako sa vraví : „Nepriateľou si drž čím viac pri sebe!"  NECHÁPEM.......to je aká hovadina!

Ale to je teraz nepodstatne....

 

Tie kravy, nepochopili, že toto je len fraška, po ktorej o mesiac ani pes neštekne, nie to ešte bulvár.......................................................................................................................... (Dúfam)

Vraj : „Sorry, Liz, ale už viac nepatríš k TOP!"

 

Kravy sprosté!

Nebyť mňa.... žiadne TOP neexistuje!

 

 Jáááááááááá som TOP! Jááááá, jáááááááá, jááááááá! 

 

Zhlboka dýchať, len zhlboka dýchať!

 

OK....len pre informovanosť..... TOP sú všetky decká čo majú na stupnici čistú päťku:

 

1-     popularita

2-     krása

3-     bohatý otecko

4-     skvelé handričky

5-     chlapec/ dievča

 

 

L  L  L  L  L  L  L  L  L  L  L

 

 

 

Žiaľ, ja už nemám čistú päťku..........a .......ani štvorku....ja mám ledva jednotku!

Áááááááách L L L L ......... ja už proste neviem čo mám robiť...........

 

Prídem do školy, všetci tam na mňa čumia (ale ne tak obdivne ako doteraz), šuškajú si (ale ne tak závistlivo ako doteraz) už mi nikto neotvorí dvere keď vchádzam do triedy...MUSÍM SI ICH OTVORIŤ SAMA!!! a tá kľučka je špinaváááá L už viac nemám v skrinke zamilované listy od kockáčov, na ktorých sa pri obede smejeme s babami a viete prečo?

LEBO O MŇA NESTOJÁ! LEBO UŽ NEMÁM KAMARÁTKY! LEBO UŽ NEJEM! Rozhodla som sa, že budem anorektička. Keď už nikoho nemám budem aspoň vyzerať dobre!

 

L  L  L  L  L  L  L  L  L  L  L

 

 

Ale dobre....kto ďalší sa na mňa vykašlal na mojom zozname?

 OOOO, samozrejme! Kto iný ak nie moja milovaná matka?!

 

Ona si proste odišla niekde do Indie, či do akej riti! (s prepáčením)

Išla si tam prečistiť dušu.....

 

HOVNO DUŠU! IŠLA SA TAM SCHOVAŤ KÝM TO TU PREHRMÍ! SCHOVAŤ SA DO PALMOVÉHO DOMČEKU S NEJAKÝM  OPÁLENÝM SVALOVCOM.....

 

Na mňa znovu nikto nebral ohľad..... odišla si a nechala ma tu......S NÍM!

A ON si sem pokojne dovlečie tú ku.... 

 

Áááááááááááááááááááááááách ON MA DOKÁŽE VŽDY TAK NASRAŤ!!!!

 

 

 

8. apríl 2010 (jedáleň, 7.30)

 

Prepáč mi!

Včera som už jednoducho nemala síl ďalej písať L už len myšlienky na toho muža...ma

...ma jednoducho oberajú o rozumné zmýšľanie L

Možno mala pani Winterhorstová pravdu....som blázon!

 

Áááách, je tu akosi veľmi ticho!

No, už na mňa trúby môj šofér berie ma do školy (ja totiž nemôžem šoférovať!!!!!! Čo je v osemnástke asi najhoršia vec............ Pre tých čo nemajú na šoféra , ha ha ha J

___________________________________________________________________________

 

(Školské ihrisko,8.37 )

 

 A je to na betón isté! Tak dnešný deň sa jednoznačne zapíše k najhorším dňom v mojom živote.

Nie len že som úúúúplne vyškrtnutá zo spoločenského života na Waltonovej strednej škole.....ja nemám už miesto ani u najspodnejšej spodiny v celom meste! (bez urážky kohokoľvek).

 

Pekne krásne si sedím v našom BMW a rútim sa do školy... dokonale nastylovaná, dúfajúc, že dnes ten horor skončí a že tí hlupáci si uvedomia akú KOLOSÁLNU chybu urobili keď ma odpísali.

 

OMYL!

 

Oni sa mi vysrali na hlavu! Doslova a do písmena! VYSRALI!!!!

 

Vystúpim z auta a vznešenou a ľahkou chôdzou vstupujem do školy (znovu si otváram dvere sama!) a v tom BUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUUM!

Na každej jednej skrinke,  na každej jednej stene a na každých jedných dverách bol môj plagát s hovnom na hlave!!!

Nevedela som či sa rozplakať alebo začať revať ako zmyslov zbavená.

Kto toto mohol urobiť??? Aká príšera???  Aká piiiiii.....

 

....a v tom som ju zbadala!

Stála pri mojej skrinke, natiahnutá v otrasných fialových šatoch, ktoré boli, AKO INAK, z minulej sezóny Coco Schanel a topánkach od ? kto navrhol tento fialový des?.... samoľúbo sa pozerala do MÔJHO zrkadla, ktoré som mala nalepené po celej dĺžke skrinkových dvierok, na svoj otrasne zbabraný ksicht.

 

Ako takto môže nejaký plastický chirurg domrviť operáciu?

(pozn.- zistiť meno jej plastického chirurga a poslať mu ďakovný list + nejaké drobné)

 

Pery má raz také ako Angelina Jolie, nos štyrikrát prerábaný, ale aj tak prinajmenšom taký dlhý ako Dumbo, a tie oči, no proste.....no, vlastne oči ujdú( jansozelené), ale to sa nedá povedať o tej ryšavej slame čo mala na hlave. No údes...... keby ju tak videl môj kaderník, hneď by upadol do kómy.... a čo keď ich má až po zadok, keď už od pliec sa jej rozdvojujú? Hm? Verte mi, sedím za ňou na biológii videla som to na vlastné oči!

 

Tak riadne napálena (obyčajný ľudia by povedali NASRATÁ!) som  sa k nej prirútila.

 

„Akože čo má toto znamenať?!" Zabuchla som jej dvierka od skrinky pred nosom tak prudko, že som jej ho skoro skrátila na požadovanú dĺžku..

„Ó, ahoj, Liz!" prehodila si slamu cez plece. „ Dnes vyzeráš skvele."

 

S týmto ma riadne zaskočila. Už som si začala myslieť, že to nikto nepostrehol.

Nechcela som byť nezdvorilá a tak:

„Ďakujem, Mia. Ja viem, ale aj tebe to dnes pristane."

Kto mal vedieť, že je to ešte väčšia mrcha ako za akú som ju považovala?

„Ale s tým hovnom ti to pristane viac. Hnedá je tvoja farba."

 

Tak tomuto hovoria podpásovka!

 

 Samozrejme, že k mojim popolavým vlasom a olivovej pleti (dosiahnutej dlhými návštevami solária) pristane hnedá.... ale čo tým chcela naznačiť? Najskôr ma urazí, že s tým exkrementom vyzerám lepšie a potom mi zalichotí že hnedá je moja farba?? Nech si rozmysli čo chce! Krava blbá!

 

Samozrejme, v takejto situácii idú lichôtky bokom a tak som prešla rovno do útoku.

„To ty máš túto hnusnú vec na starosti? Je to od teba prízemné a nevkusné! Skoro tak ako tie  tvoje topánky."

A to som  veru nemala robiť.... lebo tá .... ehm... Mia zmija- slušne povedanéJ.... sa na mňa vrhla ako nejaká socka. (Je zaťažená na svoje botičky, skoro tak ako ja na svoje handričky J) Ale v tom momente som na to nepomyslela...veď keby hej, tak by som si vyzula moje obľúbené ihličky a saténovú blúzku.

 

Švihala rukami ako mačka...............v tej chvíli som nevedela o čo sa pokúša...až kým som nepočula hlasne kšššššššššššššš .... neviem ako sa píše zvuk trhajúcej sa látky...

Proste tá, krava neandertálska, mi roztrhla blúzku, dokopala ihličky a ušpinila moju krásne drahú čiernu sukňu. Ešte že sa nedotkla mojej kabelky lebo by ju odnášali na nosidlách.

 

Potom ju už odo mňa odtrhla skupinka chlapcov, ktorá sa doteraz na nás s veľkým potešením zabávala a odvliekli ju kade ľahšie.

 

Trapka trápna!

 

Samozrejme, že aj ja som sa odtiaľ ponáhľala rovnako rýchlo lebo s takým outfitom o aký sa mi postarala, som sa veru nemienila pohybovať po škole.

Zavrela som sa na dievčenských toaletách a kontrolovala škody.

Blúzka mohla rovno putovať do smetného koša alebo na charitu (rozhodla som sa, že začnem niečo robiť pre túto spoločnosť), ešte že vždy dbám na peknú spodnú bielizeň lebo neviem- neviem ako by som vyšla na denné svetlo, kebyže mám na sebe nejakú obyčajnú, čipkovanú . Ani na to nepomyslím L

Make-up bol skoro nepoškodený (darmo kvalita je kvalita), ale tie moje vlasy! No, hrôza! Mala by som zmeniť značku laku na vlasy, nič nevydrží....

.......po kompletnej úprave som zavolala môjmu šoférovi nech urýchlene pre mňa príde pri školské ihrisko...lebo ja tu veru v jednej budove s tou vyšinutou nebudem... TO JE ISTÉ!!!!  A tak tu teraz sedím na tribúne a všetko ešte za tepla zapisujem....

___________________________________________________________________________

 

(moja izba, 16.36)

 

Toto mi tu ešte chýbalo!

 

Tam hore som niekomu musela veľmi ublížiť!

 Alebo.. tu dole sa mi niekto snaží urobiť zo života peklo!

 

Najskôr som si chcela urýchlene zaisť do pár butikov osviežiť môj šatník.......ale šofér mi zahlásil, že po ceste musíme „natangovať"!!

 

To si robia zo mňa srandu?!! Natangovať? Čo to je? A so šoférom?

 

Dobre, dobre priznávam najskôr som jeho hláške nepochopila, ale iba dovtedy kým som nevidela jeho chlipný pohľad v zrkadle........

Pochopila som, že sa mi snaží tento chrumkavý zajačik zlepšiť náladu po dnešnom hroznom zážitku v škole a úprimne, cenila som si to. Aspoň jeden zamestnanec sa zaujíma o blaho svojho zamestnávateľa.

Teda som súhlasila s tým, že „natangujeme"...a potom pôjdeme nakupovať.

 Darmo, keď ste uspokojená po psychickej i telesnej stránke nakupuje sa lepšie!

Zvodným hláskom som sa ho nenápadne opýtala: „ Kam pôjdeme natangovať?"

Ten hajzlík sa snažil na mňa pôsobiť dojmom, že je zaujatý svojou prácou a tak len v krátkosti zahlásil : „ Len tunak za roh."

„Dúfam si ale myslel na to, že to musí byť niekde, kde nikto nezistí, že som s tebou išla dobrovoľne..... hehhee....  .natangovať!" Pokračovala som už v rozohranej hre.

„Samozrejme, slečna Elizabet."

„Po dnešku mi môžeš vravieť, Liz."

Zvyšok cesty bol v aute cítiť (obrazne povedané) až nechutne erotický závan. Medzi mnou a šoférom to čoraz viac a viac iskrilo. Nie raz som mala pocit, že zastane niekde na okraji cesty, príde ku mne a ............joooooooooooj J

 

Zrazu sme odbočili do tmavšej uličky......auto sa zastavilo....šofér niečo hľadal v priehradke spolujazdca (kondómy asi) a potom ...............................sa môj erotický závan vytratil presne v tej chvíli ako mi zahlásil: „ Natangujem za padesát, hneď som späť."

Vtedy mi to celé cvaklo do hlavy......dnes žiaden sex nebude L zamestnávame len neandertálca čo sa nevie vyjadrovať L

 

Samozrejme, že po tejto udalosti sa mi už ani nakupovať nechcelo a tak sme zamierili rovno domov.

 

Kde ma čakalo ďalšie nemilé spestrenie dnešného dňa.

Skorá hodina príchodu zo školy a hladné bruško sa mi stali osudovým. Ale zase predbieham.

 

Po príchode som okamžite zalarmovala všetko lenivé služobníctvo, ktoré si vyvalovo šunky

a tvárilo sa že pracuje. (Jasné, kľačali pri pohovke s vysávačom v ruke lebo chceli spod neho vysať nečistoty. Istotne! Prečo si ho teda neodtiahli? Chamrať, oddychovať chceli!)

 

Bolo už takmer pol desiatej a ja som ešte dnes nemala moje presso! Mierne podráždená a nadmieru nasratá som prepustila asi tri služky, ktoré mi neboli schopné v priebehu 2 minút priniesť môj nápoj.

Hneď sa mi uľavilo. Keď si vyventilujete hnev na niekom inom, hneď sa vám uľaví. Vrelo odporúčam.

Unavená som sa presunula do mojej izby kde som sa prezliekla do niečoho pohodlnejšieho...... teplákov..................HAHAHAHHHHAHA LEN ŽARTUJEM! J

 

 Ja a tepláky? Také antisexy? To veru k sebe nejde!

 

Podľa môjho skromného názoru tepláky vymysleli nejaké neatraktívne, tučné ženské čo mali zalubom len jedno, uškodiť tak krásnym ženám (ako som ja). A mi krásne, ale naivné ženy sme im uverila a vzali si pri srdce ich  tučnú a zákernú radu: „Cíťte sa hlavne pohodlne!" HLÚPOSTI, HLÚPOSTI, HLÚPOSTI! Veď ako sa môžem cítiť pohodlne keď vyzerám ako posledná žobrač.

Ja osobne preferujem obtiahnuté legíny( zvýraznia môj chutný zadoček), baleríny (pôsobia tak nežne dievčensky) a pretiahnuté tričko (samozrejme, do úvahy spadajú len značkové!!!!).

A dielo je dokonané! Takto vyzerá človek nevtieravo, ale vždy upravene a sexi.

 

Keď už som bola prezlečená a mala som v ruke moje pressíčko pobrala som sa do pracovne. V poslednej dobe som akosi zbadala, že sa mi robia faldíky a to je neprípustné!

Chcela som si preštudovať nejakú z matkiných kníh o chudnutí.

Od kedy sa pamätám, moja mama držala v ruke len jeden typ kníh. Ten, čo jej pomáhal chudnúť!

 

 

 

 

 

 

„Lííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííz!!!! Vypadni!"

 

Presne toto boli slová, ktoré na mňa zakričal môj otec keď som otvorila dvere pracovne.  A verte či nie, veľmi rada som ho počúvla.

Totiž, môj postarší, hnusne vráskavý, plešatý  otec si to tam rozdával s mojou.....matkou Tinou.

Nechápem prečo si to nemôžu  rozdávať v posteli, skrini, na zemi jeho izby, na záchode, v kuchyni, práčovne a v iných miestach, do ktorých vie, že nevkročím lebo ani neviem kde sú!

Vari sa cíti ešte stále tak mlado, aby držal krok s módou a sexoval na verejných miestach?

 

To určite ona!

 

 Ona , ho presvedčila aby ju pototo...tu! Bleeeee, nechutná, zvrátená ženská.

Vidno , že je sestra mojej matky!

 

Lenže pri mojom šťastí, skôr ako sa mi podarilo stratiť v bezpečí mojej izby ma otec dohnal (len v trenkách!!).

Každého by napadlo, že sa to bude snažiť nejako ututlať, ale, ON? KDEŽÉEEEEEE....ON, na mňa vybehol s inou verziou.

 

„Liz, musíš ma chápať..... ja a teta Tina sme stvorený jeden pre druhého. Rozumieme si nie len v posteli ale aj....."  (NA STOLE!!!)..... „ úplne bežných veciach, máme podobné záujmy...." (PODVÁDZAŤ MOJU MATKU A MŇA??)..... „ sme proste stvorený jeden pre druhého! Aaaaaaaaa....... Preto sme sa rozhodli, že viac nebudeme čakať a vezmeme sa!"

 

(ČOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO???????)

 

„Ale, veď, s mamou ste sa ešte nerozviedli....ešte....ešte to nie je....." Vytasila som svoje najsilnejšie zbrane proti tomuto trenkovému úchylákov  čo sa mi snažil natlačiť do domu novú matku.

 

„Vlastne, to je druhá vec, o ktorej sme ti asi s mamou mali povedať skôr...... my ....ako ti to len povedať?....my s mamou sme už pol roka rozvedený."

 

(ČOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO??????)

 

„OU, dobre," presne toto sa mi zo seba podarilo dostať v tejto nezávideniahodnej situácii.

 

„Som taký rád, že to chápeš," a potom ma objal.

 

(FÚÚÚÚÚÚÚUÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚUÚÚJ, LEN V TRENKÁCH!!!!)

 

„Teraz musim už isť.......no ................veď vieš....."

 

(MUSÍ ÍSŤ ĎALEJ ŠUSTAŤ TETU TINU!)

 

Chápete ma po tomto by nemal len debil šok jak hovado! A ja nie som debil!