Muckovia na Drachenboote 2003

Spisovateľ/ka: Správca Čítania | Vložené dňa: 14. februára 2004
http://citanie.madness.sk/view-37.php
Intro napísala Mirka
Hast du Wein vielleicht?, Balada o veslovaní napísal Andy

Intro

V ramci Stadfestu 3 Tage Marburg sa kazdorocne konaju aj preteky 20-veslic, kde toho roku startovala aj slovenska posadka Mückens, posilnena o dvoch mimoslovenskych veslarov. Cast posadky polozila zakladny tabor uz v piatok v campe na brehu Lahnu a na dialku sa zucastnila otvaraniu festu. Grill, vinko, gitara, ohnostroj, ktory sme videli na dialku, ale potesil, a zabava skoro az do druhej v noci. Rano chvilu trvalo, kym sme vyrazili smerom mesto, nasledovalo este chaosenie dalsich prichodzich, ale nakoniec sa zislo vsetkych 21 pretekarov a posadka bola komplet. Po uvodnom chaose sme sa teda v zlozeni Andy, Dusko, Palino, Mato K, Maros, Slavka, Gabika, Katka, Mata, Sia, Jitka, Janka, Robo, Andrea, Vilo, Juro, Natalia, Anka, Volker, Maja a Mira nalodili a cestou na start si vyskusali veslovat a spolu drzat tempo. Startovali dve lode zaroven a aj ked v lodi nasho supera prevazovali chlapi, podarilo sa nam ich porazit - aj ked len s malickym rozdielom. Prejav radosti Muckov bol skoro ako pokrik vitazov vo finale. Nase dva hlavne ciele boli 1.doveslovat za cielovu ciaru a 2. neskoncit posledny, co sa nam podarilo a aj ked sme celkove skoncili 28 zo 40 posadok, bol to na zacinajucu posadku dobry vykon.

Po pretekoch nasledovali pochody mestom, kde prebiehal program festu - koncerty, jarmok, biergarten v schloßparku, k tomu krasne pocasie a pohoda. Vecer sme este mrkli veslarov, ktori postupili dalej a bojovali o vitaza - nazbierali sme rozumy a o rok im to ukazeme.

Dakujem vsetkym ucastnikom za ucast a obrovske nasadenie, hlavne tim, ktori ku koncu doplnili nekompletnu posadku a takisto Markete s malym Kristofom a Sylvainovi, ktori nas podporovali z brehu a snazili sa robit reporterov.

Muckovia - boli ste dobri....

Hast du Wein vielleicht?

Priblížil sa čas Drachenbootu. Muckovia sľúbili účasť. Súťaž sa konala v sobotu a v nedeľu. Marburg oslavoval čosi výnimočné a oslavy trvali až tri dni. No a jednou časťou bola aj súťaž 20 veslíc volaná Drachenboot, ktorej sme sa zúčastnili. My sme sa rozhodli prísť do Marburgu už v piatok. Mirka nás nalákala na pivo, ktoré malo byť zadarmo. Zraz sme si dali na našom klasickom mieste - pred kostolom o šiestej. Bol to dosť optimistickýn čas. Jediný Maroš prišiel na čas. Ostatní sme sa pozbierali tak, aby sme o tej siedmej mohli vyraziť. Mali sme tri autá, troch šoférov a nikto nemal poňatia ako sa ide do Marburgu. Náš klasický problém, každý sa spolieha na toho druhého...;)) Palino mal aspoň vytlačenú mapu cesty z Hanau, kde býva, do Marburgu. Šoféri dali hlavy do hromady a dohodli sa, ako sa pôjde a vyrazili sme.

Prvý šiel Duško s Marošom, za nimi Maťo so Slávkou, Maťou a Kačenou no a v poslednom aute bol Palino, Sia a ja. Cesta bola úplne super, Sia ma zásobovala slivkami až do cieľa a vďaka Palinmu šoférovaciemu umeniu môžem písať tento článok. Camping, kde sme mali stanovať, sme našli dosť rýchlo, čo je u nás dosť nezvyklé. Tu sa k nám pridali Mirka s Jurajom. Za camping sa platí, aj my sme niečo zaplatili, ale prišli sme neskoro a my sme sa s platením neponáhľali, takže keď už sme chceli zaplatiť, nebolo komu. Smola, čo?

Postavili sme až tri stany. Samozrejme nie tak ľahko. Nemohol som sa nezasmiať, keď som videl ako dievčence stavajú stan. Dve tyčky, ktoré sa mali prekrížiť, boli uložené vedľa seba pozdĺžne a dievčence sa len mohli diviť, ako bude ten stan stáť. Ale myslím, že pochopili dosť rýchlo, chybu napravili a mali sme bývanie. Teraz sa bolo treba postarať o stravu. Mňa s Palinom vyhnali zháňať drevo. Hľadajte drevo v mestskom campingu, nájdete skôr rozzúreného psa ako drevo. OK, niečo sme našli, ale žiadna sláva to nebola. Keď sme sa vrátili k už rozostavanému grilu, niekto nás s drevom predbehol. Netušili sme ešte, ktorý problém bude dnes najväčší. Vyšiel na povrch veľmi pomaly. Dlho trvalo kým sa chytilo drevené uhlie. Stihli sme čo-to ugrilovať a potom od istého okamihu sa s grilom nedalo vôbec rátať. Uhlie nie a nie sa zapáliť. Maťovi to nedalo, zobral celý gril k autu, vytiahol odtiaľ niečo ako vysávač len s opačnou funkciou a bezpečne tým zahasil aj to posledné tlejúce uhlie. Proste uhlie bolo určite navlhnuté...

Jo, už som písal, že pivo bolo v meste zadarmo. Ale to Palino nevedel a doniesol súdok piva. Takže sme mali pivo zadarmo v campingu a nešli sme do mesta. Jediné, čo sme zažili z osláv v meste bol ohňostroj. OK, neskôr nám to nedalo a rozhodli sme sa ísť do mesta. Veď to malo byť len desať minút odtiaľto. Ale to už bola pokročilá doba, aj my sme boli v pokročilom stave, tak sme vybrali najpriamejšiu cestu cez rieku. Rieka nie je hlboká, ani prúd nie je silný. Prvý šiel Juro, ostatní ho nasledovali. Ja som ešte postával na brehu a váhal som. Potom som sa rozhodol, že sa pridám, no ale výletníci sa už vracali späť. Pre dievčence to nebola plytká rieka.

Inak Maťo nezabudol na gitaru a tak sme si zaspievali. Nebezpečná dvojkombinácia - pokročilá doba a pokročilý stav nedal niekoľkým neMuckom v tábore spať. Jeden cyklista v pokročilom veku nám to prišil osobne vysvetliť. Dali sme mu víno, to mu to lepšie vysvetlilo. Aj sa vyrozprával, aj si vypýtal ďalší pohár. Behá po svete na bicykli sem a tam. OK, môže si to dovoliť, keď je dôchodca.

V campingu boli aj ľudia a tých bola väčšina, čo sa tvárili, že nás nepočujú a kľudne spali. Tak sme začali vymýšľať, aké nočné hry by sme si mohli zahrať. Ale boli sme mäkkí a ostali sme len pri vyťahovaní kolíkov. A aj to tak, aby stan ešte stál.

Bol to večer dlhý a náročný. A to sme mali pred sebou náročný deň. Na druhý deň sme mali nastúpiť o 11:20 na štart a podať skvelý športový výkon. Aká bola príprava? Nuž, Mirka s Katkou vytvorili krídelká, ktoré si pripneme na pokrievky hlavy. Pôvodne mali byť na chrbte, lebo sme mali byť niečo ako komáre, ale hmm... neviem prečo sme ich dali na hlavu. Neboli až také veľké. Mali sme mať na sebe aj sosáky, tie sa zrušili. Rozmýšľali sme aj o taktike, kto kde bude sedieť, ale len veľmi vlažne, aby nám to neublížilo. Však nejak to dopadne...

Heslo tohoto večera znelo: Hast du Wein vielleicht?

Balada o veslovaní

Ranné sobotné vstávanie robilo niekomu problémy niekomu nie. Slnko pekne vyšlo von, takže bolo celkom fajn počasie na Drachenboot. Niečo sme zjedli, zložili sme stany. Pridali sa k nám Mirkini a Jurajovi kamaráti Andrejka a Robo. Uf, dúfam, že som si mená nesplietol, lebo Muckov sa nezišlo toľko, aby sme zaplnili loď, tak sme privzali externistov, budúcich Muckov...;)) Nikto z nás už v živote videli v televízii, ako sa vesluje, niektorí dokonca videli na živo ako sa vesluje, no a niektorí už aj v člne sedeli. To nič nemení na veci, že sme sa do toho vôbec nerozumeli. Nevedeli sme, kto má kde sedieť, ako sa správne drží veslo a kopec ďalších užitočných vecí... Jednoznačne sme šli do súťaže srdcom a nie rozumom. Preto sme si nemohli stanoviť ani nijak prudko priebojné ciele. Začali sme s tým najjednoduchším:

  1. dôjsť do cieľa
  2. neskončiť ako posledný
  3. predbehnúť súpera - OK, to už je fakt dosť ambiciózny cieľ, ale treba si klásť náročné ciele

Aha, niečo k systému súťaže. Súťažilo sa dva dni v sobotu a v nedeľu. V sobotu štartovalo 40 lodí a v nedeľu 36. Išlo sa vždy po dvojiciach, ktoré boli dopredu vylosované. Dôležitý bol čas. Prých osem lodí s najlepším časom postúpi do vyraďovacieho kola, až kým nezostane víťaz dňa. V nedeľu sa potom stretnú víťazi zo soboty a nedeli a v ich vzájomnom dueli sa ukáže, kto je najlepší. My sme štartovali v druhej várke.

Boli sme radi, keď sme sa pred štartom poskladali všetkých 21 ľudí. Gabika a Jitka šli vlakom z Frankfurtu, samozrejme sa to nezaobišlo bez problémv a tak trošku meškali, ale stihli to načas. Aj externisti sa k nám pridali v slušnom čase. No musím priznať svoju neskrývanú radosť, ked sa nás zišlo 21, čo je počet posádky lode. Predtým, než sme sa nalodili, sme sa prezliekli do legračných prevlekov...;)) Dohodli sme sa na čierno červenom zfarbení. Čierne kraťasy, červené tričko, niečo na hlavu. Na tom niečom na hlave sa pripli krídla. Tváre sa pomaľovali bojovnými farbami, nech sa nás súper zľakne, keď nás uvidí. Takto vystrojení sme sa odfotili všetci spolu, veď na vode sa môže všeličo stať, nech majú ľudia na nás vzpomienku.

Uf, nervozita narastala. Prišli sme na štartovaciu plochu. Každý si zobral svoje veslo, niekto sa takej veci dotkol prvý krát, ale pripomínam, že sme šli do súťaže srdcom a nie rozumom ani silou. Jo, snažili sme sa pred štartom na brehu zoradiť tak, ako budeme sedieť v člne. Laicky sme odhadli, že dopredu sme dali slabších jedincov a v zadu boli naši ťahúni. Prišiel ten okamih, kedy sme museli nastúpiť do lode. Už nebolo kam cúvnuť. Od organizátorov sme dostali kormidelníka, takže zvyšok posaádky tvorilo 20 veslárov a jedna bubeníčka Mirka. Kormidelník nám dával ponuky, čo máme robiť. Ukázal nám, ako sa bude štartovať, ako treba držať rytmus. Keď videl, ako veslujeme, aj nám vysvetlil, ako sa má správne veslovať. Priplávali sme na štartovaciu čiaru, kde nás už čakal súper. Na brehu bol chlapík, čo to celé odštartoval: Ready, Attention, Go...

Čo tu budem písať. Veslovali sme o dušu. Naozaj, vložili sme sa do toho ako sa len dalo. Vnímal som zvuk bubna a nič iné. Dráha bola dlhá 300 metrov. V polovici som prišiel na to, že mi sily ubúdajú. Je to niečo také ako šprint na 100 metrov len s tým rozdielom, že veslujete 300 metrov. Súper bol stále vedľa nás a šli sme stále rovnako. Chvíľku som mal pocit, že ich predbiehame, ku koncu sa mi to zdalo naopak. Priblížili sme sa k cieľu. To mi dosť odľahlo, lebo som už fakt nevládal, tak som makal... Prešli sme cieľovú pomyselnú pásku. Súper sa začal radovať, my sme boli sklamaní. Ale potom nám merači času oznámili, že sme boli rýchlejší. Tak sme sa tešili ako malé deti. Tých 300 metrov sme spravili za jednu minútu 13 sekúnd. Súper bol pomalší o pár stotín sekundy. Vytvorili sme víťazný kruh a tešili sa. Ešte si pamätám, ako niekto preložil vetu nášho kormidelníka: "Ako ste mohli s tak hroznou technikou poraziť súpera?" Keď si pozriete pozornejšie fotky, tak pochopíte.

Budúci rok to bude iné. Nazbierali sme prvé skúsenosti. Skončili sme 28. zo 40 lodí. Mali sme pri tom na lodi úplných začiatočníkov a väčšinu posádky tvorilo nežnejšie pohlavie. Neskôr sme si pozreli sobotňajšie finále. Víťazi boli poloprofesionáli. Na rukách mali protišmykové rukavice, na kolenách mali chrániče a na nohách špeciálnu obuv. Nevsadili na náhodu, ale na dobrú výbavu a aj techniku. Veslovali všetci ako jeden. Pri tom mali tiež na lodi dosť žien. Svojou technikou porazili silu mladíkov, ktorých porazili. Takže aj Muckovia majú šancu raz byť víťazmi Drachenbootu.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8