Podobenstvo o vtáčatách

Keďže to boli sťahovavé vtáčatá, chystali sa na odlet do teplých krajín, pretože ich vyháňal hlad. V zásobe mali už len posledné dve malé zrniečka, semienka z akéhosi stromu. Amad teda spravil to čo každý rok - zjedol semienko, nabral silu na dlhý let a už ho nebolo.

Deus však mal celkom iné plány. Raz mu jeden farmár rozprával sa o tom, že ak zaseje semienko, o nejaký čas z neho bude 30, 60, ba možno až 100-násobná úroda! Čože by on letel takú dlhú cestu, keď sa môže usadiť tam, kde je, prečkať jednu zimu o hlade a potom mať vystarané do konca života!

Lenže... Farmár mu nepovedal všetko. Nepovedal mu o tom, že v zime mu nič nevyrastie. Nepovedal mu ani o tom, že také malé vtáča zimu o hlade jednoducho neprežije. A tak sa stalo, že na jar našiel Amad svojho umrznutého brata Deusa na kraji farmárovho poľa. Nechápal to. Veď to bolo také jednoduché - stačilo odletieť a tak sa uchrániť pred zimou a... a farmárovou dogmou.