Prvý krát druhý o druhej

      -1-  

Milá 

Dlho mechala na seba čakať,

a  presa len prišla,

prekvapila ma

po tej tvrdej kúre.

Čo som mal robiť,

chcel som len pomôcť.

-A koľko je hodín?

Čo teraz?

Zdvihne sa a pôjde?

Dlho zvažovala pre a proti: 

- Kam sa podel môj ženský sinn? 

Nakoniec ho našla: 

odišla ako odchádzajú ženy 

 a už sa nevrátila. 

-2- 

Rozprávka na  podvečer

Kde bolo, tam bolo,

knihy sa otvorili

a teta Bálintová listovala a listovala,   

a my sme ani nemukli,

aj vtáci na stromoch utíchli, 

aj autá na ulici ostali stáť.

Ústa mi zatvárala mama, 

a i keby mi privrela aj oči, 

videl som to všetko presne.

A ten osmijanko zaspal dnes v noci isto prv ako ja. 

-3-   

Ranná rozvička v nedeľu 

Slnku sa dnes akosi chveli ruky, 

zlatá farba sa mu z plechovky  rozliala do potoka, 

je mladé,

ešte sa to musí trochu učiť. 

Hory dostali na ich zelenú čerstvého laku 

a májový sneh tých vysokých 

sa topil pre milencov do ružova. 

Vzrušený potok prinášal najnovšie zprávy dvojjazyčne, 

v rode ženskom i mužskom ,

v alte i v barytóne,

o dôležitosti ranného bozku 

ako súčasti rannej rozcvičky.

Vraj, taký hĺbkový, vrúcny partnerský bozk býva mimoriadne efektívny  najmä v nedeľu a 

dni sviatočné,keď ranné vlaky nechodia a obchody sú zatvorené. 

V sopráne bolo počuť aj upozornenie pre poslucháčky, 

aby ich rytmické vzdychanie počas ramnej rozcvičky stlmili s ohľadom na spiace deti a zvedavé uši bdelých susedov, 

ktorí majú ranné cvičenie určite už za sebou. 

Niet divu, že sa mladé neskúsené slnko nemohlo dostatočne a pokojne sústrediť na jeho pracovnú náplň.

-4-   

Olivový olej

Elka s Janom chodili pomáhať pri  prešovaní olív na východnom pobreží Peloponéz v Grécku. Bola to ich dovolenka na niekoľko týždňov.

Sedliaci z celého okolia zvážali bio-olivy na traktoroch a autách do veľkej haly, v ktorej bola prešovňa a strojová linka na plnenie do fliaš.  Okolo ôsmej večer sa ľudia  vytrácali domov, len Elke sa akosi nechcelo:

-Rada by som sa v tej kadi čerstvého oleja raz v živote vykúpať. 

Nakoniec ostali len oni dvaja sami, nič sa tu na noc nezamyká. 

- Pozri, či tam vonku už nikto nestojí a zavri dvere. 

- Nikto. 

Rýchlo sa pri veľkom drevennom sude  vyzliekla a skúsila špičkami prstov na nohe, či olej nie je studený. 

- Práve najlepšie. 

Na schodíkoch zvnútra sa vnárala do tohto kúpeľa 

gréckych bohýň a hlasno výskala: 

- To je úžasné. Poď aj ty.

Len čo bol aj Jano nahý, bola už z oleja zas vonku celkom pri ňom a mazala ho zpredu i zo zadu.

-Pil si už Afroditin nápoj lásky?

Zdvihla jej i jeho šaty a vzala ho za ruku:

- Poď.

V kúte haly, kde jedávali, rozprestrela veľkú utierku:

-Ľahni si. Najprv mi ale musíš čítať

z dlaní.

Bozkávať začal teda od malíčka. Afrodita mu však tentoraz udelila čestný doktorát a čestné občianstvo zároveň a pasovala ho  za rytiera.

Oddychovali si v náručí a tu ho napadlo:

- Hneď sa vrátim. 

Šiel k sudu a vnoril sa aj on do čerstvo vyprešovaného oleja. 

Vrátil sa k nej a natieral ju svojou

lesknúcou sa tekutinou, ktorá z neho stekala cestou  a všade, kde sa pohol:

-Pila si už Erosov nápoj lásky?

-5- 

Neostala až do rána 

Známa neznáma

Odkiaľsi z nezáleží

vstúpila do mňa

akosi rozvážne

pokojne

celkom normálne

bez ostychu

celkom nahá.

Cítim tú jej vôňu

vždy je tu

pri mne

už ma to nepustí.

Ležíme tu unavení

udýchcaní

vysmädení

pri sebe:

-Objími ma,

pritúľ sa,

ostaň ešte chviľku

a ďakuj mi

od hlavy az po päty,

chváľ ma z celej duše

a vychvaľuj až do neba.

Ver mi,

nič neostanem dĺžny,

vyboskávam si ťa celú,

nezabudneš  naveky.

Ostaň ešte  chvíľu,

zajeme si spolu,

pripravím ti lôžko

i rozprávku na dobré ráno ti vymyslím

i  pobozkám  ťa,

nielen na líčko.  

- Dnes nemôžem, ráno mám službu.

Ale zajtra... zajtra ostanem, a nielen k raňajkám, ale aj k obedu, ale variť budem sama. 

 A varila a pripravila, a nielen k obedu, ale aj   k večeri. 

  -6- 

Večnosť nad ránom   

Kladieme naše červené 

od perí znova na stolík, 

tvoje oči mojim už neuhýbajú, 

len ich zatváraš.  

Tenké sklo pohára prezrádza klasiku storočí,

zhasínaš svetlo pre tú abstraktnú: 

- A prečo mi zrazu tak dôveruješ? 

- A čo si prečítame na dobré ráno,

lektúru z nočnej tlače z mojich dlaní? 

Ležíme potom potme pod jednou prikrývkou zasnení do seba

a nechápeme, 

prečo trvá večnosť nad ránom 

len pol hodiny.

   -7- 

Stará  škola  

  

 

Otvorím okno ráno hneď po vstávaní, /

-Aké je dnes počasie, /

a aké je u nej? /

Moje slnko si nasadilo červené, zarosené okuliare./ 

Čo si dá jej slnko ku káve a červeným oblakom? /

A čo bude mať dnes na sebe? /

Tiež mi je všelijako, /

zas tak nijako, /

aj by som ju objal, /

nielen na kávu pozval /

a veru aj vybozkával, /

však sa  nohou zeme ani nedotýka. /

Ostáva  už len bodka  otáznika: /

- Veď sa už máme, /

kuTebe, alebo ku mne? / 

Skúsime to ako kedysi, /

v zarosených slnečných okuliaroch? 

   -8- 

 

Noci a dni   

Zavítala zticha,

pošepla do ucha: 

-Videla som ťa vo sne, 

  bol si už zdravý, 

  plávali sme v mori, 

  zapletení  ležali sme na pláži, 

  len my dvaja sami.

  Z rádia sme mali hudbu

  a všetko ostatné tiež,

  mesiac  v húpacom kresle na vlnách  

 sa bavil na nete s priateľmi 

 a o čom more šumelo 

  hviezdy komentovali, druhé sa z toho kométili,

  a tie ďalšie   kométovali.  

  Koľko to bolo dní, 

  koľko nocí leta 

  niko  nám nezráta, 

  len my dvaja sami. 

 -9- 

Kedy tancovať blues 

Tancovala so mnou na rozkvitnutom bozku blues,

polievala v záhradke  májový petržlen,

čo toho roku nechcel výjsť.

Vyzlečená si len prstami nahotu prirkývala, 

vstupovala na piesku do mora.

Spamäti si opakovala moje básne 

a z mojich očí už von nechcela,

pokiaľ jej nepoviem, 

kedy výjde  náš deň,

a či ju milujem. 

  -10-  

 Bodá ma v srdci 

Sám s ružami v záhrade, 

robím záznam do denníka:

dnes máme v háji na stromoch o jedného sólistu viac, 

ryby v potoku majú poludňajšiu prestávku, 

ale raky kontrolujú hladkosť kameňov.

Búrka v noci zalievala hriadky špenátu 

a rajčinám sa ušlo tiež,

vinič je už obsypaný tisícom hviezd 

a paprika si praje kľud.

Jedno ma len v srdci bodá, 

prečo sa mi odmlčala milá,

však záhradku polievať nemusí, 

a či u nich v noci nepršalo,

a či práve varí?

Tuším si dám transplantovať 

miesto srdca iný sval.

     -11- 

Chodila  sama v záhrade 

Skláňajú pred ňou ruže ich hlavy až po zem,

dnes zvlášť ochotne, 

nuž pustím sa s nimi do reči: 

- A čo tak zrazu, moje drahé? 

- Krásna je tá tvoja kráľovná v rannej zarosenej tráve. 

- Však to som aj ja, a predo mnou ste sa nikdy tak neukláňali. 

- Áno, však teba máme vždy a ty máš stále nás, dnes ale zavítala ona.  

- A čo je na nej tak zvláštne? 

- Pozri na jej chôdzu, 

je to viac než tanec času,

a ozri jej raz hlboko do očí,

je to viac než nekonečný oceán 

a privri na sekundu oči: 

až teraz  pochopíš, 

prečo patrí k nám.