Slová kníh nás vždy vzrušia dôležitejšie ja, aby nás zmenili (Konfucius)

Je citát Konfuciusa pravdivý, alebo nie? Čo pre súčastného človeka kniha znamená? Má písané slovo takú moc, že dokáže človeka zmeniť? Je písané slovo mocnejšie, ako hovorené?

Na tieto otázky nedokážem odpovedať jednou vetou ani dvoma. Možno, že by mi nestačil na to to ani jeden hrubý zošit, ale skúsim to. Skúsim sa nad týmito otázkami trochu zamyslieť a zaujať k tomu rozumné stanovisko. Tak dovolím si ešte raz položiť túto otázku.

Čo znamená kniha pre súčasného človeka? Keby sme spravili na túto otázku anketu, mohli by sme ľudí rozdeliť na dve časti. Prečo? Pretože sú ľudia pre ktorých to to slovo znamenemá to isté ako slovo: obal, koberec, plátená taška. Sú veci ktoré v dnešnej spoločnosti akceptované, ale nie sú nenahraditeľné. Ak nemáme koberec tak máme podlahu. Ak nemáme plátenú tašku tak máme koženú, alebo igelitku.

Keby sme sa na ulici spýtali, čo by bolo, keby nebolo knihy, tak by mnohý povedali: televízor, rádio, počítačová hra, a ešte kopec ďalších populárnejších slov, ako slovo kniha. Sú ľudia, ktorých je v dnešnej dobe asi menej, ale dúfam, že ešte stále dosť takých, ktorým, kniha zapĺňa voľný čas, ktorý si bez kníh nevedia predstaviť obedňajšiu prestávku v zamestnaní. Ktorým, keď poviete slovo kniha, napadne slovo relax, ktorý si radšej bezceler prečítajú, ako pozrú v kinách.

V dnešnom hektickom svete mám pocit, že ľudia zabúdajú na moc, ktorú v sebe kniha má. Pre mňa má kniha niečo vďaka čomu dokážem uniknuť z reality, keď je príliš tvrdá a nachvíľu sa dokážem preniesť do sveta fantázie, ktorý je mnoho krát trochu jednodukší a krajší i keď nie je reálny, ale občas treba i snívať.

Kniha nám občas dá návod na riešenie problémov, môžeme prostredníctvom nej, tráviť chvíle s hrdinami, môžeme sa s nimi smiať a plakať, prežívať ich radosti i sklamania. Keď nás to proste prestane baviť urobíme to čo v reálnom živote nemôžme, proste zatvoríme knihu. Keď si budeme chcieť o pár dní od reality oddýchnuť, tak ju proste otvoríme a čítame ďalej.

Kniha je zdroj informácií i, keď túto funkciu čoraz častejšie nahrádza internet. Ano kniha má obrovskú moc ale stým, že je dôležitejšia, aby nás kniha zmenila, ako to že nás jej slova vzrušia s Konfúsiusom i, keď bol múdrejší, ako ja nesúhlasím.

Znamenalo by to, že písané slovo je silnejšie, ako hovorené. To by znamenalo, že písané slovo je silnejšie, ako keď vám niekto povie do oči: „Mám ťa rád.“ A usmeje sa na vás. Znamenalo by to , že je silnejšie, ako to keď vás niekto stretne na ulici, prejde ces cestu, len aby sa vás spýtal: „Ako sa máte?“ A dal vám najavo, že tých pár krokov mu stojí za to, aby sa s vami stretol. Keby kniha mala, ľudí meniť znamenalo by to, že by nám stačilo sedieť doma, občas zájsť do knižnice obnoviť si repertoár a znova zaliesť medzi štyri steny a znova čítať. To znamená, že by nás formovalo písmo a nie naši priatelia, rodičia, známi, to by znamenalo, že kniha by bola silnejšia ako kontakt s človeko a to premňa osobne je hrozdná predstava.

Súhlasím s tým, že vďaka knihám sa môžeme stať o niečo vnímavejši, že kniha má obrovskú moc, ale že by nás mala zmeniť s tým nesúhlasím, keby som to tu napísala, bolo by to proti môjmu vlastnému presvedčeniu.

Kniha má vyznamné miesto v spoločnosti, ale netreba to preháňať.