Toto je/bola láska

   Pamätám si na naše druhé stretnutie. Bola si krásna a sexi. Padla si mi do oka a padala ďalej až k srdcu. Zabuchol som sa. Žartíky, reči, priateľstvo na facebooku. Celý deň čakania, kým dojdem domov, zapnem obrazovku pixelov a budeme sa spoznávať. Posielať lásku cez e-mail.

 Rande. Stretnutie. Iskry. Vyjadrená láska, poslaním tvojej fotky Teba Tebe. Toto je osoba, ktorú milujem. Padlo prvé stretnutie potom, kde padli prvé bozky, držali sme sa štastne za ruky a tvoj status : "Od dnes len s úsmevom :)". Milujem Ťa. Prešla si do stavu zadaný/á. Krásne letné mesiace sa premenily do tých chladnejších a my sme sedávali na lavičke nad mestom, ruka v ruke, telo na tele a rozprávali sa bozkami. Moja bunda ti padla ako uliata a tvoj úsmev som si musel odfotiť srdcom.

Boli sme pripravený sa pohnúť. Išiel som nervózne k vám na návštevu, košeľa, úzke nohavice, reťaz na nich, nagelované vlasy. Potriasol som si rukou s oboma rodičmi a dúfal, že nebudú ako tí poslední. Ani mama s otcom neboli ku mne taký zhovievaví a starostliví ako vaši. Prirástol som k rodine a skákal po vaších vetvách ako veverička spoznávajúc nové a nové, mladé a staré plody vašej rodiny. Bol som v raji.

Vždy si bola nádherná oblečená a ešte krajšia bez trička. Vyznávala si mi svoje srdce ako žiadna iná. Statusmi. Bozkami. Tvojím nádherným úsmevom. Ako sme ležali na posteli a moje ruky kĺzali po tvojom tele ako krasokorčuliar po ľade, kým ty si sa zvíjala v tranze vášne. Milujem Ťa. Šepkala si mi vo vzdychoch. Nakoniec sme dopadli zarosený pri sebe pod perinou a snívali znova o sebe. Padli aj prvé myšlienky na rodinu a tetovanie s atrementom plným lásky. Keď sa človek nadýcha príliš kyslíku, ktorý vydychuje ten druhý začne mať predstavu, že to bude navždy.

No. Prišli skúšky dospelosti a pomáhali sme si každý sám sebe. Ja doma problémy a ty problémy mimo neho. Jeden čakal pomoc od druhého. Tá neprišla, lebo sme každý boli na opačnom konci frontu, proti sebe a mysleli si, že pálime po nepriateľovy. Mýlili sme sa. Ako prišlo druhé leto. Nedorozumenia, hádky, spomienky sa zmiešali v kotli. Dali sme si to navzájom ochutnať a zistili, že každému tam niečo chýba. Začali sme sa hádať. Každý v inej miestnosti s inými ľudmi, vylievali si srdcia do formičky a chceli z toho upiecť niečo krásne. Koláč ale praskol a tak naše puto. Povedala si mi, že už ma nemáš rada ako domov, ale návštevu. Do teraz to bolí a ja pečiem ten koláč stále, len aby som vrátil časi na lavičke nad mestom.