Diablove Oči Kapitola 4
http://citanie.madness.sk/view-3725.php
Cesta domov ubehla veľmi rýchlo. Ani som nezbadala a už som stála pred vchodovými dverami. Nevedela čo si mám o tom všetkom vlastne myslieť. Popravde som nechcela myslieť vôbec na nič, jediné po čom moje telo túžilo bola teplá posteľ a dlhý, ničím nerušný spánok bez snov.
Keď som potichu otvorila dvere vo vnútri bola tma. Hmm takže Troy asi ešte neprišiel. Možno šiel niekam s tým neznámym chlapom. Predsa som sa mala Alexandra opýtať o čom sa spolu tak oduševnene rozprávali vzdychla som si. Teraz budem musieť čakať kým sa Troy vráti a ktovie kedy to bude. Aspoň, že je dnes sobota a ráno môžem spať do kedy chcem. Spomalene som sa pobrala do svojej izby a hodila sa na posteľ. Budík pri posteli ukazoval dve hodiny ráno.
Do čerta kde je? Začala som sa oňho báť. Vonku sa opäť rozsnežilo a silný vietor trepal okenicami.
Asi som zaspala, lebo ma zobudila studená ruka, ktorá mi prešla po čele. Najprv som nechápala čo sa deje a kde som. Na hodinkách blikalo 3:30. Ľadová ruka mi prešla po líci a zacítila som silný pach alkoholu. To ma úplne prebralo a od strachu mi zovrelo hrdlo. Rýchlo som sa posadila a hlavou v plnej sile vrazila niekomu do tváre.
- Auu! Taj to bolo za čo?- ozvalo sa Troy a chytil si nos.
- Asi si mi zlomila nos- skonštatoval akoby práve prišiel na to, že zem sa točí okolo slnka a potom sa začal z ničoho nič uškŕňať ako blázon.
- Ty si pil?- neveriacky som sa na neho pozrela. Troy nikdy nepil. Keď si sem tam dal jedno pivo s kamarátmi tak to bolo maximum.
- Iba trochu - zachechtal sa a rukou mi začal ukazovať koľko to trochu asi znamená. Ešte nikdy som ho nevidela opitého. Vyzeral smiešne. Úsmev od ucha k uchu. Svojim spôsobom som bola aj rada, že ma vypité. Konečne sa usmieval a nebol to taký ten nútený úsmev ktorý ma mal upokojiť, že sa nič nedeje a všetko je v poriadku.
Teraz je moja šanca pomyslela som si. Keď je takto mimo, možno sa mi podarí zistiť čo je medzi ním a Alexandrom.
- Kde si bol? Je pol štvrtej ráno ak si si nevšimol!- treba naňho ísť prísne. To vždy zaberie a takisto apelovať na jeho pocit zodpovednosti voči mne ako svojej jedinej príbuznej.
- Mohol si aspoň zavolať! Vieš ako som sa bála či sa ti niečo nestalo! - tak.... tu máš drahý braček, som zvedavá čo si vymyslíš.
- Bol som... ja som bol .....- zamumlal a zvalil sa vedľa mňa na posteľ.
- Kde? Kde si bol?-
- Bol som si vypiť s kolegami z práce- uzavrel debatu.
- Do pol štvrtej rána?- pochybovačne som sa naňho pozrela.
- Hmm.... trochu sme oslavovali a celkom som zabudol na čas-
- Aj ty si bola v meste? Videl som odkaz- zahováral.
- Áno, boli sme s Em a Darienom v jednom podniku, ktorý je teraz veľmi in- nahla som sa a zapálila lampu pri posteli. Pri náhlom svetle zasyčal a zakryl si oči rukou.
- Vypni to svetlo prosím ťa-
-Nie - začínal ma štvať. Takto mi do očí klamať. Mala som toho plné zuby a moja trpezlivosť bola na konci.
- Vieš kde dme boli?- Dala som mu ruku preč z tváre aby som mu poriadne videla do očí.
- Hmm... – bolo všetko čo zo seba dostal.
- V klube Scythe - povedala som takmer pošepky.
Reakcia bola okamžitá. Celé telo mu stuhlo a sykavo sa nadýchol
- A vieš koho som tam videla?- Ticho. Nepovedal ani slovo. Smiešne, vyzeral priam vyľakane a očami ma prosil aby som nepokračovala. Bolo mi ho až ľúto, že ho takto trápim. Ale chcela som vedieť čo sa deje.
- Tak vieš!- zvýšila som hlas keď stále mlčal.
Hádam si nemyslel, že keď bude mlčať tak na ho nechám na pokoji. Chcela som odpovede a chcela som ich okamžite.
- Odpovedz Troy! Čo si tam robil s tými dvoma? Odkiaľ poznáš Alexandra? A kto bol ten ďalší chlap?- už som skoro kričala dožadujúc sa odpovede.
Unavene si pošúchal spánky a sadol si. Dobrá nálada, ktorú mal keď prišiel razom vyprchala a nahradil ju vážny výraz.
- Taj, všetko ti poviem len mi daj minútu- vstal z postele a pobral sa do kúpeľne. Počula som ako tečie voda. Po chvíli sa vrátil s mokrými vlasmi a sadol si na zem vedľa mojej postele. Čakala som, nechcela som ho do ničoho tlačiť. Bolo jasné, že to pre neho nie je ľahké.
Po chvíli ticha začal váhavým tichým hlasom rozprávať a keď skončil, želala som si aby mi nikdy nič nepovedal.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
- Taj to čo ti teraz poviem ťa bude bolieť a prosím odpusť mi, že som ťa po celý ten čas klamal ale robil som to pre nás, pre teba, preto aby sme ostali na žive - od úžasu sa mi rozšírili oči a čím viac pravdy o našom živote odhalil, tým viac som si želala aby bol ticho. Troy ale neprestal postupne sa mi oči začali napĺňať horúcimi slzami ktoré nie a nie spadnúť.
- Nie sme súrodenci ako si myslíš, moji a tvoji rodičia boli priatelia a často sme sa spolu hrávali, keď sme boli malí- pokračoval bezfarebným hlasom.
-Ty, ja a Alex sme patrili k deťom tunajšej spoločenskej smotánky. Naše rodiny vlastnili dokopy celé mesto a medzi klanmi existovala priateľská dohoda, kto bude ovládať ktorú časť. Takto to fungovalo až dokiaľ si nemala tri roky. Vtedy sa do mesta vrátil Alexandrov strýko a začali sa problémy -
- Devlin bol strašne malicherný a pomstychtivý chlap, ktorý vždy dostal to čo chcel. A chcel tvoju matku, Taj. Keď ho odmietla a povedala to tvojmu otcovi, ten šiel okamžite za Devlinom aby si to vyjasnili. Neviem čo presne sa vtedy stalo, keďže som bol ešte len malý chlapec, ale neskôr som sa dozvedel, že medzi tvojím otcom a Devlinom došlo k strašnej hádke. Nebyť Alexovho otca, asi by sa tí dvaja aj pozabíjali. Každopádne, vtedy sa skončilo priateľstvo tvojich rodičov a Alexovho otca. Jeho matka zomrela už dávno predtým-
- Alexov otec uveril Devlinovi, že sa tvojej matky ani nedotkol a vynadal tvojmu otcovi do klamárov. Potom sa to už len zhoršovalo. Pomaly ale isto začal Devlin štvať Alexandrovho otca proti tvojim rodičom a neskôr aj mojim. Dostal do rúk moc nad celou bratovou firmou a vytvoril si vlastnú armádu zabijakov ktorí sa zbavili každého kto mu stál v ceste. Postupne získal kontrolu skoro nad celým mestom ale to mu nestačilo. Chcel absolútnu moc a takisto to čo nemohol mať, tvoju matku.Vedel, že naše dve rodiny držia spolu a že pokiaľ sa nás nezbaví, nikdy nebude mať totálnu kontrolu. Vtedy sme ešte stále mali istý vplyv a konexie. Preto navrhol stretnutie všetkých troch klanov. Malo to byť stretnutie, kde sa mali urovnať všetky spory. Tvoj aj môj otec sa tam vybrali aj so svojou ochrankou ale nikto nečakal že to budú jatky- hlas sa mu zachvel ale aj napriek tomu pokračoval. Už som podvedome tušila čo bude nasledovať.
- Ako náhle vošli do miestnosti, kde sa malo konať a posadli si za stôl, vtrhli dnu Devlinovi chlapi a všetkých rad za radom bez milosti postrieľali - ako to povedal prvá slza mi kvapla na líce za ňou nasledovala ďalšia.
- Devlin sa vraj len zasmial!- Tryo zaťal päste a s tuho zavretými očami pokračoval.
- Potom nasledovala moja rodina. Pozabíjali všetkých. Moju matku, starých rodičov, služobníctvo a dokonca aj našich psov. Devlin sa vtedy prerátal lebo nevedel, že nebudem doma. Bol som akurát v detskom tábore a tak som ako jediný prežil. Ten muž, ktorého si videla s nami v Scythe nám obom zachránil život. Bolo to môj osobný strážca a moja matka mu ešte stihla zavolať, aby sa o mňa postaral a nevracal sa za žiadnu cenu domov.-
- Tvoj sen Taj, nie je to vôbec sen. Všetko je to úplná pravda. Tá žena ktorú vidíš plakať je tvoja matka a ten muž s diabolskými očami je Devlin. Potom ako tvoju matku znásilnil pred tvojimi očami podpáli celý dom a zastrelil ju. Nechápem prečo teba ušetril ale sľubujem ti, že za všetko to čo spravil nám ten bastard zaplatí!-
- Shin, môj strážca ma zobral na jedno tajné miesto a potom sme sa dozvedeli v správach, že si ako jediná prežila požiar. Shin ťa okamžite zobral z nemocnice tvrdiac, že je tvoj strýko a kým sa lekári a ochranka stihli spamätať, už si bola preč.
- Dostali sme nové doklady, nový rodný list a presťahovali sme sa do iného mesta. Shin bol oficiálne náš poručník a my dvaja sme boli odvtedy súrodenci. Vyrastali sme sami, Shin mal inú prácu a bol s nami len prvé dva roky kým som sa naučil zvládať všetko sám.
- Tak a vieš všetko- pozrel sa na moju uplakanú tvár a stiahol ma k sebe do náručia.
-Vedela som, že si Shina od niekadiaľ pamätám - hlesla som a znovu som začala plakať. Moja rodina, celá moja rodina bola vyvraždená jedným mužom a teraz nemám nikoho. Troy nie je môj brat a ktovie čo sa teraz stane. Ostane vôbec so mnou alebo si už splnil svoju povinnosť postarať sa o mňa a odíde preč? Myšlienky mi vírili hlavou a asi sa moja neistota a strach odzrkadlila aj na moje tvári, lebo ma ešte tuhšie objal a upokojujúco povedal
- Neboj sa Taj, vždy tu budem pre teba a dám na teba pozor. Sľubujem!-
- A čo Alexander, prečo si bol práve s ním, veď jeho rodina nám obom spôsobila toľké utrpenie. Nenávidím ho!- povedala som chrapľavým hlasom a zasmrkala som.
- To nehovor. Alex ma tiež svoje dôvody prečo ho nenávidí. Mám taký pocit, že on ho nenávidí ešte viac ako ja a ty dokopy-
-Prečo?- zmätene som sa opýtala.
- Čo také mu jeho strýko urobil?-
- To nech ti povie sám ak bude chcieť. Ja na to nemám právo-
- Hmm a čo bude teraz. O čom ste sa vy traja dnes večer rozprávali?-
- To ti poviem až ráno, na dnes toho bolo dosť, som strašne unavený- zívol si a pozrel na svoje náramkové hodinky.
- Toto je jediná vec ktorá mi po otcovi ostala- smutne sa pousmial a utrel mi slzu ktorá mi tiekla po líci. Tuším som vtedy plakala aj zaňho keďže on už plakať nedokázal. Aké to asi muselo byť, celé tie roky to predo mnou tajiť, dusiť to v sebe a žiť s tým deň čo deň čakajúc na pomstu ktorá raz musí prísť.
- Tak preto si ich tak strážiš a nechceš mi ich nikdy požičať- snažila som sa ho trochu rozveseliť.
V očiach sa mu mihol akýsi nedefinovateľný cit a pozrel sa na mňa. V pohľade mal niečo čo som tam dosiaľ nikdy nevidela. Výraz mu znežnel a tichým hlasom povedal.
- Taj! Ty si pre mňa všetko na svete. Bez tebe by môj život nemal zmysel. Keby si tu nebola.... ja ... po celé tie roky.... ja by som.....-
A vtedy sa stalo to čo som vôbec nečakala a čo ma úplne ohromilo. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Nie tak ako brat bozkáva sestru ale ako muž, ktorý konečne pobozká ženu ktorú miluje. Všetok môj zdravý rozum zo mňa vyprchal a keď zašepkal
- Milujem ťa - pochopila som čo ten pohľad v jeho očiach znamenal.
TBC