jedno z uvoľnení

keď budem mať
sedemdesiat plachých šutrov v kredenci
vyberiem sa na makové pole
a narežem sedemdesiat roztúžených makovíc
naraz
obtriem ulepenými prstami telo poľa
a zošúverím sa
medzi slnko a vietor
budem nerozumný
vzdychavý
vo veku totálnej ľahostajnej pravdy

nikto si ma nesmie zobrať

a chcem aby vaše oči
stekali rovno po vlčom maku
do pohrebných korýt
v ktorých ma smie umyť iba mama
červenooká tanečnica
nepokojnosť sama
začiatok mojej definície
ona čo si ma darovala...

som zatiaľ dieťa
a vážim polovicu vlastného kredenca

II.
dobre takže
ak pustím ruky starej keramikárky
kým sú ešte teplé
teplé ako moje ruky
a teplé ako hlina
s ktorou denne šukajú na kruhu
nestane sa nič
okrem toho že sa postavím a odídem

vlastne klamem
zanášam si pod nechty sienu pálenú
pálenú lož
nie je to šukanie ale milovanie
skvostné trenie klzkých energii
a počas vyťahovania stien
mi stará keramikárka chce obaliť hlavu džbánom
ide na to pomaly
a nevníma moje slzy
jej život je dokonalé dielo
a ten môj
padá
pretože jej hlina mala čas odstáť
a moja nie

nedokážem spájať svoje detaily so svojimi celkami

III.

je tu len veľmi málo smutného
povedala
a čas
jeho tichý krok
je to o čo ide
mrmle
nie sú to kraviny
a nie je to pátos
mám strašných 24 prstov na spočítanie
času
ktorý som zatiaľ skomponoval
a ona má takých prstov 85
čiže viem
že som len pomýlený vyhrnutý a snivý črep
od narodenia sú moje lakte jablká a členky
tupené
nechcem to počuť!
ako skuvíňajú a ako prestávam iskriť o okolie
nechcem počuť
ako povstanú pravdivé osi
priviazané o diela mojich viečok
nechcem počuť ako sa tie plátna napnú prehnú a prasknú
nechcem vidieť ponúknutú oblohu
ponúknuté ploty stromov
nechcem si utierať kútiky urodzeným machom
nechcem poznať vlhkú podstatu svätoháju
nechcem osobné okno
nechcem flakónik s kvapalným chrápaním kolibríka
nechcem takýto luxus
nechcem sa blížiť k úspechu
nechcem mať kontrolu
a byť v ústach tých čo okolo mňa sedia
nechcem konečné zaoblenia cesty
a nechcem kalendár na rozkroky
nechcem odvahu a nechcem chodníky!

je tu veľmi málo smutného
povedala
a potom šťukla vypínačom na dáždniku

rozpršalo sa