Vražda vo vducholodi (siedma kapitola)

Spisovateľ/ka: Všezvěd Všudybud | Vložené dňa: 16. septembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-37687.php

Siedma kapitola

Nočné prekvapenia

 

      Christian počul, ako sa otvorili a zavreli dvere na jeho kajute. Nespal, bol v akomsi polospánku.

      ,,Amadeus, si to ty?" spýtal sa ho ticho.

      ,,Áno. Len spi. Aj ja si tiež idem ľahnúť."

      Christian zadriemal, kým sa Amadeus umyl. Počul, ako kráča k lôžku a ako posteľ zapraskala pod jeho hmotnosťou, ak sa vôbec váha jeho útleho tela dala nazvať hmotnosťou.

      ,,Dôkaz, dôkaz... Chýba mi dôkaz. Len zistiť, ako zabili pána Mannstaina." šepkal si ako posadnutý.

      ,,Amadeus, upokoj sa konečne." tíšil ho Christian a napravil si vankúš. ,,Ešte sa z toho všetkého zblázniš."

      ,,Uvedom si, priateľu, že na tejto vzducholodi sa pohybuje vrah. A každý môže byť podozrivý."

      ,,Ešte dnes ráno si každého považoval za nevinného." krútil hlavou Christian. ,,Vari aj ja vyzerám ako vrah? No ak s tým nedáš pokoj, tak sa skutočne o chvíľu stanem vrahom."

      Chvíľu priatelia stíchli. Christian sa uložil do príjemnej polohy. Zatvoril oči a nechal sa unášať okolitým pokojom. Padala na neho príjemná tiaž, splýval s nocou, mozgová aktivita sa menila. Keď tu zrazu:

      ,,Christian?"

      Ak by v tej chvíli bolo čo vyhodiť z okna, okrem Amadea, Christian by to pokojne urobil.

      ,,Čo je!" zavrčal.

      ,,Nevieš náhodou, kedy ide spať personál?"

Christian sa musel veľmi mierniť, aby na Kolose nebola spáchaná vražda do tretice.

      ,,Počkaj..." riekol a predstieral zamyslenie. ,,NIE! NEVIEM!"

      ,,Myslíš, že nájdem Lucíu ešte bdelú."

      ,,Preboha, Amadeus, odkiaľ to mám vedieť?" takmer plakal Chistian. ,,Tak choď a nájdi si ju. Alebo spi a pozhováraš sa s ňou zajtra."

      ,,Zajtra môže byť neskoro." vravel rýchlo. ,,Už pri vypočúvaní svedkov som si uvedomil, že nám niečo uniká. A nevedel som, čo. My sme nemysleli na to, že nie je možné, aby..."

      ,,Vieš čo, povieš mi to zajtra." riekol dôrazne Christian a obrátil na ľavý bok, chrbtom k Amadeovi.

      ,,Tak fajn, idem sa pozrieť do časti pre personál." vzdychol si, prepásal sa županom a vyšiel z kajuty.

      Šiel tmavou chodbou a prešiel k dverám pre personál. Dúfal, že budú otvorené Boli. Chvíľu váhal, či môže vstúpiť tam, kde môžu ísť len pracovníci Kolosu, no uvedomil si, že je akýsi spontánne zvolený detektív, ktorý má prípady vyšetriť, preto sa odhodlal vojsť.

      Pred sebou zrazu objavil, akýsi objekt. Bola to žena. Áno, iste, šla oproti nemu pomalou chôdzou.

      ,,Prepáčte, hm, pani, mohol by som sa spýtať, kde je pani, alebo slečna... Pani Domingová." volal oproti nej. Žena neodpovedala, len sa ticho zachichotala a pokračovala ďalej. Bola bližšie. Tu si Amadeus uvedomil, že je to ona, Lucía.

      ,,Lucía, to ste vy, mali ste mi to hneď povedať." riekol. ,,Nerád vás obťažujem v túto neskorú hodinu, no rád by som vedel, či ste si dnes nevšimli čosi zvláštne na..." nedohovoril, lebo Lucía sa zrazu zapotácala a spadla.

      ,,Och, Lucía, stalo sa vám niečo?" preľakol sa Amadeus a ponáhľal sa k nej.

      ,,Hej! Nechaj ju!" zvolal akýsi hlas. Amadeus zdvihol hlavu. Blížila sa Mária. Keď si uvedomila, kto to je, dostala sa do pomykova.

      ,,Och, to ste vy, Amadeus. Prepáčte, myslela som si, že ste jeden zo stevardov alebo nejaký liftboy. No nemáte tu čo robiť."

      Posledné slová povedala dosť hrubo. Dosť hrubo vzhľadom k tomu, že len pre pár hodinami ju Amadeus zachránil pred podozrením z vraždy a mal súcit z jej tajomstvom.

      ,,Lucía spadla." riekol. ,,Preľakol som sa, či sa jej niečo nestalo a..."

      ,,Nie, nestalo." odvrkla ona. ,,No stane sa jej, ak neodídete a nebudete mlčať."

      Amadeus sa lepšie prizrel Lucíi. Keď sa k nej Mária sklonila, aby ju postavila na nohy, smiala sa a čosi nesúvislé mrmlala.

      ,,Ona je..." vravel. ,,Opitá?"

      ,,Áno." prikývla Mária a pozrela sa na neho. ,,Prosím vás, nič sa ma nepýtajte. Tu nie. Pomôžte mi ju dostať do našej kajuty."

      Amadeus prikývol a spoločnými silami dotiahli Lucíu ako vrece zemiakov do kajuty, ktorá nebola ako tá pre cestujúcich. Určite nemala takú mieru luxusu.

      ,,Vravte." vyzval Máriu Amadeus, keď Lucíu položili na posteľ a ona zaspala.

      ,,Je to ťažké." vzdychla si. ,,Ťažké pre ňu. Viete, Lucía má ochrnutého manžela. Žijú spolu s jej matkou, ktorá je tiež ťažko chorá. Jej plat je ich jediný príjem. Ak niečo poviete, príde o miesto. Tým ich odsúdite na smrť hladom. Prosím vás, Amadeus, mlčte."

      ,,Ak je jej rodina taká chudobná, prečo ešte z tých málo peňazí pije." pýtal sa Amadeus. Neznášal alkoholizmus, nakoľko mu podľahli aj mnohí z jeho rodiny a stali sa z nich ľudské trosky.

      ,,Už to nevládala zniesť." vysvetľovala Mária. ,,Chorý manžel, chorá matka, otec nedávno zomrel na tuberkulózu, problémy v práci, neustáli zhon, stres, cestovanie, posun časových pásiem. To nie je pre ženu s rodinou. Začala hľadať uspokojenie na dne pohárika. Nenašla ho. Akurát ju postretol ďalší problém. Snažím sa jej pomáhať. A ide jej to, v poslednom čase pije čoraz menej. Niekedy vydrží bez kvapky alkoholu aj celú cestu do Ameriky a späť. No tvrdí, že počas tejto cesty ju niekto videl. No možno to boli len halucinácie, keď má v sebe, vidí všelijaké neexistujúce veci."

      ,,Budem mlčať." povedal Amadeus a uvedomil si, že Lucíina slabosť vyžaduje pochopenie. ,,No povedzte jej, že ráno sa s ňou musím pozhovárať. Súvisí to s vraždou pani Artamanovovej."

      ,,Prišli ste na niečo nové?" chcela vedieť Mária.

      ,,Obávam sa, že nie. No pravdepodobne je vrah ten istý, ako v prípade pána Mannstaina. Ostatné sú už len číre dohady."

      ,,Ozaj, rada by som vám niečo dala." riekla Mária a čosi vybrala z vrecka svojej rovnošaty. ,,Pamätáte si, ako sme robili rekonštrukciu vraždy pána Mannstaina? Po tom, čo ste odišli, som niečo objavila. Bolo to na parapete na vyhliadkovej palube. Myslím, že to súvisí s jeho vraždou."

      ,,Vďaka." riekol a predmet si odložil do vrecka. ,,Tak zajtra ráno o pol siedmej na vyhliadkovej palube. Príďte obe. A nech Lucía so sebou privezie i svoj vozík."

      Amadeus odchádzal od Márie zamyslený. No nočným prekvapeniam ešte nebol koniec. Ako vošiel do sektoru delta, zacítil na ľavej nohe akýsi chlad. Pozrel sa dole. Nič sa nestalo, len vystúpil z papuče. Obrátil sa, aby sa znova obul. No niečo ho zaujalo. V kúte si všimol akýsi biely prášok. Podišiel bližšie. Naslinil si palec, dotkol sa ho a ochutnal.

      ,,Bože môj!" vzdychol. ,,Heroín!"

      Vbehol do kajuty, kde prebudil Christiana.

      ,,Prepáč, ale toto je dôležitejšie, ako tvoj spánok." povedal na jeho mrmlanie. Otvoril svoju príručnú batožinu a našiel fľaštičku so svojimi tabletkami na žalúdok, ktoré pre istotu vždy nosil pri sebe. Lieky vysypal len tak medzi šaty a vyšiel z fľaškou von. Dal do nej trasúcimi rukami všetok prášok, ktorý bol v kúte. Vyzeralo to, samozrejme, že ho tu nik nedal úmyselne. Omylom sa vysypal. Ale komu? Narkomanovi, alebo dílerovi. Zdalo sa, že táto vzducholoď nesie viac tajomstiev, ako záhadného vraha a abstinujúcu alkoholičku.

 

      Ráno sa Amadeus zobudil skoro. Potichu vstal, aby nezobudil už aj tak nahnevaného Christiana. Obliekol si župan. Všetko to konečne začína do seba zapadať. Už vie, ako zomrel Mannstain. Odhalil okrem vraha aj iného zločinca, a ak mu bude priať šťastie, zistí aj meno osoby, ktorá ma na svedomí dva ľudské životy.

      Ponáhľal sa na vyhliadkovú palubu. Tam ho už čakali chyžné Mária a Lucía. Lucía mala sinavú unavenú pleť, mdlé oči a previnilý výraz.

      ,,Dobré ráno." pozdravil ich obe. Oni ticho odpovedali na pozdrav. Potom sa slova ujala Lucía:

      ,,Musím vás požiadať o odpustenie, Amadeus. Včera sa vám musel naskytnúť na mňa nepríjemný pohľad. Ľutujem, že ste to zistili práve vy, taký čestný a dobrý mladík. Máte plné právo ma odsudzovať."

      ,,Lucía, ak by sa toho navalilo na mňa toľko, čo na vás, iste by som konal ešte horšie. Nemám vám čo odpúšťať a v žiadnom prípade vás nechcem odsudzovať. Držím vám palce a dúfam, že sa vám podarí nad vašim alkoholizmom zvíťaziť."

      ,,Vďaka." usmiala sa. ,,Chceli ste sa so mnou zhovárať?"

      ,,Áno." povedal a usadil obe v kreslách prázdnej vyhliadkovej paluby. ,,Máte tu niekde svoj vozík?"

      ,,Áno." riekla a odbehla k služobnému výťahu, aby pritiahla vozík bližšie. ,,Len neviem, načo ho potrebujete."

      ,,To presne neviem ani ja." vzdychol Amadeus. ,,Je presne v takom stave, ako bol včera počas vraždy a tesne pred ňou?"

      ,,Áno." prikývla ona.

      Amadeus vstal a sklonil sa k nemu. Odhrnul záves, ktorý zakrýval jeho vnútro. Bol tam veľký priestor na smetí, ktoré chyžné z kajút vynášali, poličky na čistiace saponáty, handry, špongie a podobne.

      ,,Vy máte handry na prah vždy na vrchu vozíka, nemám pravdu?" opýtal sa Amadeus Lucíe. I teraz boli handry tam.

      ,,Áno, handry využívam najčastejšie, preto ich mám hore, aby som ich nemusela stále vyberať."

      ,,Povedzte, Lucía, včera, keď ste boli v sektore delta, ste z vozíka nevyberali nič?"

      ,,Nie, používala som iba handru. Možno by prišiel čas aj na saponát, ak by sa nestala vražda."

      ,,A... Je to trošku indiskrétna otázka, no ide tu o vraždu, tak mi, prosím, odpovedzte. A pravdivo. Predtým, než ste vyšli s Máriou hore výťahom, ste šli na toaletu. Môžem sa spýtať, prečo?"

      ,,Och." vzdychla zahanbene a očervenela. ,,Prišlo mi akosi zle. Musela som si odskočiť. Na dámskych toaletách má i ženský personál svoje WC. Šla som... No... Dáviť."

      ,,Amadeus, ale ako to súvisí s vraždou?" nechápala Mária. ,,Veď slečna Artamanovová umrela až o niečo neskôr."

      ,,Obávam sa, že jej vražda bola plánovaná minimálne polhodinku pred samotným útokom.           Len tých pár minút a vrah vytvoril dokonalú vraždu, ktorá sa nedá odhaliť. Takýto komplikovaný prípad sme na hodine kriminalistiky na škole nikdy neriešili. Ani som o takom nečítal v žiadnej detektívke. Preto sa nazdávam, že ide o zločinca s vysokou inteligenciou."

      Chvíľu mlčali. Amadeus ešte raz skontroloval vozík. A všimol si... Nejakú poľnú fľašku. Ani nebola veľmi ukrytá.

      ,,Môžem sa vás spýtať, čo je v tej fľaške? Na saponát sa to neponáša." opýtal sa Amadeus, no podozrivú fľašu nechytil.

      ,,No... Je v nej vodka." priznala sa skormútene Lucía. ,,Ale v poslednom čase ju pijem zriedenú a..."

      ,,Nejde mi o to." pokrútil hlavou on. ,,Len by som chcel vedieť, či ste z nej pili predtým, než vám prišlo zle."

      ,,Ale áno." riekla po krátkom zamyslení. ,,Áno, dala som si hlt."

      ,,Dúfam, že nebudete mať námietky, no rád by som si ju požičal." povedal Amadeus, vybral z najspodnejšej police vozíka papierové vrecúško a fľašu zobral. ,,Obávam sa, že vám tam niekto pridal prípravok na vyvolanie zvracania."

      ,,Čože?!" začudovali sa naraz Mária aj Lucía.

      ,,Áno." prikývol on. ,,Myslím si, že niekto, samozrejme vrah, chcel, aby ste na tú toaletu šli. A zámer sa mu podaril. A vy ste sa stali, nevedomky, spoluúčastnou na vražde."

 

 

      Paluba sa začala napĺňať. Slnko už bolo vyššie a hostia si nočné úbory odložili do batožiny. Už ich nebudú potrebovať. Okolo šiestej pristanú na letisku a let ako vystrihnutý z hororu sa konečne skončí. Pod nimi sa už nerozprestieral širočizný oceán, ale konečne pobrežie Ameriky. Presnejšie - leteli nad ihličnanmi štátu Maine.

      Dole prišli i Amadeus s Christianom. Amadeus potom, čo sa pozhováral s chyžnými, sa vrátil do kajuty. Umyl sa, obliekol. no ešte nemal príležitosť hovoriť s Christianom. Teraz mu rýchlo referoval svoje zistenia. Ale potichu. Vrah mohol mať uši všade.

      ,,Už presne viem, ako vrah spáchal prvú vraždu. Preto nám až dosiaľ unikal. Mysleli sme si, že musel byť blízko pri nás, no to je omyl. A nemusel byť na mieste ani pri zabití slečny Artamanovovej."

      ,,Ako to myslíš?" nechápal Christian.

      ,,Nemám ešte poskladané všetky časti skladačky, no je to na dobrej ceste. Už len... Už len málo chýba do odhalenia. Fakt. Mám nádej rozlúštiť to ešte dnes. Dúfam, že sa mi to podarí do pristátia. Problémom je, že jedna vražda s druhou úzko súvisí. Nemôžem ich riešiť postupne, ale ako celok. A tak sa zamotávam."

      Zničene si sadol za stolík, ktorý si obľúbil. Tak veľmi rád by vedel, ako sa to vlastne stalo! Och, keby aspoň o kúsok postúpil! No je tu veľa nezrovnalostí. A najhoršie na tom bolo, že nemal ani len podozrivého. Stále mu niečo unikalo, stále, mal pocit, že vrah sa s ním hrá na schovávačku, je niekde tu, celkom blízko, možnože si ho ani nevšimol, no možnože sa s ním počas letu zhováral už mnohokrát...

      Pri raňajkách sedel za jedným stolom s Christianom, Rebekou a slečnou Je'Taineovou. Počúval jej nekonečné reči a hrôzach vojny, no mal chuť odisť od stola. Veril jej čoraz menej a menej. Hoci jej slová vyzneli rovnako, ako spomienky veteránov, predsa len mal pocit, akoby vojnu poznala len z rozprávania.

      Po raňajkách sa snažil premýšľať, no nedarilo sa mu to. Stále ho vyrušovali okolité faktory. Priam až zúril. No zlosť ho prešla, lebo nie všetky rušivé elementy boli nepríjemné.

      Slečna Je'Taineová ich sprevádzala aj po raňajkách, no teraz sa zhovárala s lekárom Schlangeom. Christian si šiel zafajčiť. Rebeka nie, ona ráno nikdy nefajčila, až poobede, alebo večer. Ostala teda s Amadeom sama.

      ,,Tak." povedala. ,,Dnes sa náš spoločný let skončí. Pristaneme a naše cesty sa rozídu."

      ,,Musia so rozísť?" opýtal sa zamyslene. ,,Rád by som vás v Spojených štátoch občas navštívil. A ak by ste si vy dali tú námahu, vaša návšteva u mňa by ma nesmierne potešila. A iste by sa potešil aj Christian."

      Rebeka sa zasmiala.

      ,,Je vari s vami Christian zrastený? Nemusíte všetko podnikať s ním."

      ,,Áno, iste, ale v Amerike nikoho iného nepoznám a..."

      ,,Poznáte mňa." šepkala. ,,Musím vám povedať, že som ešte nikdy nespoznala takého človeka, ako vy. Taký múdry, dobrý, neskúsený v zlom a tak krásne naivný. O každom si myslíte len to najlepšie."

      ,,No, hm, rodičia mi vravia, že na to raz doplatím." povedal s úsmevom.

      ,,Myslím si, že je to dobrá vlastnosť." riekla mu. ,,Budem veľmi rada, ak ma navštívite aj bez Christiana. Moje dvere vám budú vždy otvorené. Môžeme spolu zájsť do kina, do divadla, alebo na večeru. V Štátoch sú tisíce možností, ako stráviť voľný čas. Muzikály ovládli celú Ameriku, či už vo filmovej, alebo hranej podobe. Je to úplne iná atmosféra, dívať sa na muzikál v nemeckom kine a v kine americkom."

      ,,Rád vás budem sprevádzať." riekol Amadeus. Všetko naokolo prestalo exitovať. Díval sa do hlbokých, krásnych očí Rebeky a ich hĺbka ho udivovala. Boli ďaleko od priateľov i nepriateľov, ďaleko od sliedivých očí, nik si ich nevšímal. Rebeka rukou ukrytou v hodvábnej rukavici pohladila jeho tvár. A potom mu venovala letný, temer neciteľný bozk.

      ,,Och, Rebeka, nesprávame sa nevhodne?" opýtal sa jej.

      ,,Odkedy je láska nevhodná vec?" riekla prosto, ešte raz ho pohladila a usmiala sa na neho.

      Amadeus ostal ohromený. Nikdy sa o neho žiadna dievčina nezaujímala. Alebo on sa nezaujímal o dievčatá? Jeho vonkajší zjav ich neodradil, no boli začudované z jeho povahy a najprv si mysleli, že je excentrický, napokon, že je blázon. Na súčasnú dobu bol až priveľmi úprimný a naivný. A keď sa do niečoho pustil, nevšímal si nič, i keby sa ho snažila zbaliť samotná Marlene Dietrichová.

      A teraz zaujal krásnu a bohatú slečnu, po ktorej by šaleli všetci jeho spolužiaci. A priťahovali ju najmä jeho slabosti. Prijímala ho takého, aký je. Od šťastia rástol. Videl sa v zrkadle, ktoré viselo na náprotivnej stene. Upravil si sako a sám seba videl v inom svetle. Sám sebe sa páčil. Jeho ego rástlo, až sa takmer nezmestilo do Kolosu. Jeho naivita sa menila v pýchu, v prvú pýchu, ktorá vo svojej jednoduchosti ani azda nemohla byť hriechom.

      No uvedomil si, že sa musí sústrediť na vraždy. Na vraždy, na nič iné. Keď sa z fajčiarskeho salóna vrátil Christian, ospravedlnil sa a šiel do svojej kajuty. Tam bude môcť v pokoji premýšľať.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8