8.kapitola/zvyšok - Pomsta býva červená

Spisovateľ/ka: Ingrid Rudavská | Vložené dňa: 18. septembra 2011
http://citanie.madness.sk/view-37711.php
 

      Vždy, keď som sa na Annu letmo pozrel, moja odvaha sa zrútila ako domček z karát. Stál som medzi dvoma svetmi, medzi dvoma ženami, dobrodružstvom a zodpovednosťou. Moja fantázia pracovala na plné obrátky, len škoda, že som ju nevyužíval aj pri písaní. Príbehu chýbala iskra, bol dokončený len spolovice a chýbalo mu rozuzlenie. Vžil som sa do Zuzany a jej pocitov. Napadali ma však len úvahy o láske a zmysle života. Nedokázal som sa vnoriť do Zuzaninej osamelosti. Niekoľkokrát som si prečítal rozhovor medzi Kristínou a Vincentom,  predstavil si, ako sa Vincent v Kristíninej spoločnosti cítil, a  zatúžil som po vzrušení a zmene. Vincent bol despota, amorálny a nečestný muž. Takým som nikdy nechcel byť. Bolo však záhadné, ako sa môj príbeh podobal realite. Možno som mal dar vidieť do budúcnosti. Mohol som Sáru i seba varovať.

      Čím častejšie som Annu videl, tým častejšie som si predstavoval Vincenta s Kristínou v posteli. Mal som chuť tie scény do detailu opísať, ale nechcel som dospieť k dievčenskému románu v kioskoch. Nemal som predstavu, čo urobím so Zuzanou. Najprv som sa zamýšľal nad vraždou, ale príbeh by tak rýchlo skončil, preto som sa rozhodol Zuzanu nechať dlhšie sa trápiť, hoci nerád. Moje myšlienky preleteli kozmickou rýchlosťou ku Sáre. Aký som bol k nej chladný. Chcel som jej povedať o mojich citoch k Anne, ale nemal som guráž. Určite by si myslela, že som bezcitný chlipník ako Vincent. Najal som si opatrovateľku, a chcel som ju dostať do postele, tak by to asi videla ona a väčšina ľudí.

      Nevnímal som čas, ľudí, udalosti, len Annu. Musela by byť slepá, aby si to nevšimla. Každým dňom, každou hodinou, či minútou, som čakal, že mi povie, ako jej to prekáža a požiada ma, aby som s tým prestal, ale neurobila to. Tri mesiace som sa jej pozeral priamo do tváre, videl som sa v jej očiach, ale ani raz som si nevšimol, že by jej to prekážalo. Túžil som svoju zatiaľ platonickú lásku dokonale spoznať a tráviť s ňou každú minútu. Predstavoval som si, ako sa predo mnou vyzlieka a zahanbene sa pritom usmieva. Dlhé hodiny som presedel na pohovke, na ktorej som sa pred dlhými mesiacmi miloval so Sárou, ale ani to mi nepomáhalo prinavrátiť Sáru späť. Prechádzal som každým detailom toho momentu, ale spomienky vymazal čas. Bolo to tak dávno, akoby sa to nikdy nebolo stalo. Za nič na svete som si nedokázal navodiť pocity, ktoré som vtedy prežíval.

      Blížil sa nový rok, o ktorom dúfame, že bude lepší ako ten predošlý. Aj ja som si to namýšľal a dal som si záväzok, že Sáre všetko poviem. Bol som ako malý chlapec, ktorý si dáva ultimáta. Ako to ale vysvetlím svojej dcére, to som nevedel. Dokázal by som milovať obe ženy naraz? Odďaľoval som rozhovor so Sárou. Na túto otázku som tušil odpoveď, ale aj napriek tomu som si ju často kládol. Sáru som mal rád, ale nie toľko ako predtým. Všetka vášeň vo mne vyhasla a Anna ten oheň znovu zapálila vždy ráno, keď sa vkradla do kuchyne, keď okolo mňa prešla, keď si česala vlasy... Mlčky som sedel za stolom a pozoroval ju. Každé ráno som premýšľal, ako ju mám osloviť, ale ona vždy prehovorila prvá. Odpovedal som neisto a počul som, ako sa môj hlas chveje. Pretekala mnou túžba, ale nevedel som sa jej poddať natoľko, aby som sa mal k činu. Výčitky voči deťom a Sáre vo mne tleli a tlmili vášeň. Bol som vďačný svojej manželke, že sa na nič nepýtala. Ani jeden jej pohľad mi neprezradil, čo si naozaj myslí. Vždy som v jej tvári vedel čítať, ale v ostatnom čase sa mi jej výraz zdal prázdny. Neprezrádzal zhola nič, a jej tvár bola belšia, prepadnutejšia, akoby sa celá predo mnou strácala.

      Termín odovzdania scenáru ma vôbec nepoháňal vpred. Stal som sa ľahostajným, a to nielen k písaniu, ale ku všetkému, okrem Anny. Už som si ani nepamätal, kedy som sa naposledy pozrel na Martina, alebo sa porozprával s Máriou. Nepýtal som sa jej na školu a nezaujímal sa, či si medzičasom zvykla na Annu. Nastala vo mne veľká zmena, ktorú som si uvedomil až neskôr, ale čo bolo najhoršie, moja ľahostajnosť k svetu sa mi páčila, ba priam som sa v nej vyžíval. Všetko mi bolo jedno a nad všetkým som sa len pousmial. Získal som nadhľad, ktorý mi doteraz chýbal. Po takejto zmene som vždy túžil. Moja spoľahlivosť a prílišná zodpovednosť k sebe samému ma tlačili k zemi. Jediné, čoho som sa vo svojom novom svete nevedel zbaviť, bola Sára.

 


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8