Čo vyzradil internet alebo ako to bol v dvadsiatom storočí

Je nedeľa popoludní. V jednom z mnohých bytov paneláka otec oddychuje na posteli, ktorá s a vlní v rytme elektronickej farebnej hudby. Matka, omámená vôňou ajrôznejších kvetov, sleduje romantický film. Keď vidí prechádzajúci sa párik, ľútosivo poznamená: Drahý, spomínaš si, ako sme sa v záhrade prerchádzali pomedzi ruže a ko si mi z nich natrhal tie najkrajšie ?

 Čo tým chceš povedať ? - zavrčí muž. Že mám vyhodiť peniaze na náštevu rezervácie kvetov ?

Vtom sa ozve zo vstavaného reproduktora syn z vedľajšej izby: Mama, oco, čo som objavil na internete ! 

 V tejto rodine si človek neoodýchne. Vstáva otec rezignovane z postel, aby si nasadil slúchadlá. Počúvam, hovor. 

...že na začiatku dvadsiateho storočia neboli počítače, a neskôr to boli akési veľké monštrá... No vidíš, váž si, že dnes si ho môžeš nosiť kamkoľvek so sebou - poznamaná otec. A ež deti si kreslili nejakými farebnými tyčinkami, dokonca aj obrazy maľovali ručne... ˇAno, synak a boli to zaujímavé obrazy. Povzdychne si otec a pozrie na fotografiu mesta na stene. Maľovali sa kvety, krajinky, portréty...  Bomba !Zvolá prekvapený syn. Že vraj fotografie, dokonca aj televízia, boli dlho čiernobiele. To na viac farieb nemali, či čo ?  

Synu môj, technika sa voľakedy pomalšie vyvíjal ako dnes. Vysvetľuje otec. Dokonca aj farebný televízor bol voľakedy bez vône.

A to tým ľuďom vôbec nechýbalo ? Neviem si predstaviť, že by som pri relácii o varení vôebc encítil pečúce sa kura. To musela byť zaostalá technika ! Minule som sledoval historický film z osemdesiatych  rokov a ked´sa tam žena pred rande nasprejovala, vôbec žiadna vôňa. To sú také neuveriteľné veci - poračuje udivený syn. Že vraj ešte pred pár rokmi nepoznali  motorovú metlu, ale zametali akousi nazbieranou slamou. A hoci na konci dvadsateho storočia bol počítač a dokonc aaj internet, ešte stále zapaľovali akýmisi drievkami. To nechápem. 

Ale nezabudni, že ani v tomto storočí počítač za teba úlohu nenapíše ! Zahriakne ho otec. 

 Ale, oco, veď je to také zaujímavé...Aha, tu práve čítam, že obleky sa voľakedy krčili a preto sa museli po vypraní žehliť. 

 ˇAno, vtedy neboli žehliace spreje ako dnes . Keď si spomeniem, ako som sa nadrela so žehličkou ! Pritaká matka. 

 A že vraj neboli elektromobily ako teraz, ale autá na benzínový pohon.  Fuj, to muselo páchnuť !