Len vtáky vedia

Ako vždy o celej

bije veža

a my sme už dávno zabudli 

počítať v duchu údery

lebo času aj tak nie je

ani chvíľu

dosť pre všetkých

zvon nástojčivo pulzuje do taktu 

z vtáčej perspektívy

neoblomne ako malé dieťa

pripomína

že kto leží, nebeží!

a že nám v kŕdli neostáva iné

len sa ďalej mrviť v prúde vzduchu z ciferníka 

občas sa zablysnúť

občas dymieť s ním

jeden cez druhého

si krehko priľahnúť k ostatným v podchode

a v šuštiacej väčšine sa zomnkúť pred vetrom

pretože

len vtáky vedia,

aké to naozaj je -

tvárou na betón.