z istých súvislostí

si v kruhu čo nepustí

ústam

s ktorými si spal

ostalo odokryté miesto

preto šaty začali nosiť chrbát

ako visačku prišívanú na líce

neodlepíš

lebo perie je enkláva

tlačiaca sa do stromov

keď sovy skoro oťarchaveli pre námesačnosť

tak nepustia

strieľajúce dažde

čo vykúpili ulice

v tvojom mene a z riek

trafili kmitajúce teplo

na vzdialenosť samovznietivých podzemníc

...

viem

nezaspala si ako ja

a dovolila rozdeliť ťa do štyroch očí

ako by si vôbec netušila že byť takto videní

je obapolnosť bezmocná na jednu chlopňu nazývanú

zraniteľnosť